Plynová maska dozimeter

...alebo tiež rady ako na to, keď sa všetko poser..
Používateľov profilový obrázok
greenie
častý prispievateľ
Príspevky: 1000
Dátum registrácie: 8 years 2 months

Príspevok od používateľa greenie »

niko, kde beries tu istotu, zeby mohol ... ?
d-s
častý prispievateľ
Príspevky: 1870
Dátum registrácie: 8 years 4 months

Príspevok od používateľa d-s »

niko, ja som to nemyslel tak ze by tieto staty odpalili nieco na Slovensko.
Myslel som tym ze napr. taka "lokalna" vojna medzi Indiou a Pakistanom by bola devastacna.
Este aj teraz dychame bordel z tych ca 500 bomb ktore sme nechali vybuchnut v atmosfere (a to posledny test bol ca. v r. 1980).
Tie ca 200 stovky Indie/Pakistanu "naraz" by znamenali katastrofu.
niko
častý prispievateľ
Príspevky: 2741
Dátum registrácie: 13 years 10 months

Príspevok od používateľa niko »

Jeho ulohou je nicit utoky jednotlivymi raketami. Presne na to je stavany. Ak Rusi zautocia ne Europu, tak urcite mohutnym simultannym utokom viacerych rakiet. Povedzme 100 rakiet= 1000 hlavic. To protiraketovy obranny system nema ziadnu sancu zvladnut. No s utokom 1-2 menej vykonnych raktiet z krajin, ktore menoval d-s ma sance velmi dobre. Hlavne ked vezmeme do uvahy, ze pri takej Severnej Korei maju USA velky protiraketovy radar a buduju ekvivalent europskeho protiraketoveho systemu. Pri pobrezi Turecka zase stoja prve lode nasho protiraketoveho systemu a raketu nad Iranom zachytia celkom rychlo.
bujny
častý prispievateľ
Príspevky: 1101
Dátum registrácie: 11 years 5 months
Kontaktovať používateľa:

Príspevok od používateľa bujny »

Niko chcel by som mať tvoj optimizmus. Rusko predalo napriek protestom S300 Iránu, s Indami už dlhšie spolupracujú na P800/Yachont (indický Brahmos je údajne lepší ako aktuálne ruské rakety) - kde je istota že im nepredajú know-how na manevrujúce taktické/strategické hlavice? Ako americký, tak aj europsky dáždnik je stavaný na vypočítanej balistike a nemanevrujúcich raketách. Ak budú manévrovať percento zásahu protistrelou je nízke.

Ešte jedna vec sa mi na tom dáždniku nepáči, a to zásah na vrchole trajektórie alebo až klesaní. Aby bordel z takej trafenej rakety aj protistrely nebol ešte horší problém - viď nasadenie pôvodných Patriotov v Izraeli počas Desert Shieldu. Percento zásahu nebudem riešiť (mizivé) ale zbytky netrafivších autodeštruovaných Patriotov údajne stoja za väčšinou izraelských obetí. Príklad - iránska raketa vystrelená na USA zostrelená nad EU by dopadla niekde nad strednou až západnou Európou. Raketa vystrelená na Brusel by zbytkami poprášila južnú - juhovýchodnú európu. No a ak by to letelo z Ruska nam nám to padá na hlavy :(

Pokiaľ nebude existovať systém zostrelenia na stúpajúcej trajektorii bude protiraketová obrana len deravou prikrývkou.
niko
častý prispievateľ
Príspevky: 2741
Dátum registrácie: 13 years 10 months

Príspevok od používateľa niko »

Bujny: Zostrelena raketa, hoci aj ked padne do zastavanej oblasti je stale vyrazne lepsou variantou ako explodujujuca jadrova hlavica nad nejakym europskym mestom. To je myslim, ze nesporne.

No co sa tyka europskeho raketoveho dazdnika mas tam dva druhy striel. Novu SM 6, pripadne upravene Patrioty ktore ako pises nicia balisticke rakety v zostupnej faze letu. Uz zavedene su ale SM 3 (v Rumunsku, Polsko od buduceho roku). Tieto rakety nicia balisticke strely uz na obeznej drahe. Dostup do 1500 km. Okrem toho su SM 3 pouzite v Rumunsku a v Polsku vybavene hlavicou verzie IIIA. Teda najmodernejsou moznou a teda optimalizovanou na zostrelovanie "komplikovanejsich" cielov. Primarna je teda SM3 a nicenie ICBM na obeznej drahe, SM6 je skor druha vrstva, ktora doplnuje SM3 ak by zlyhala.
Ergo bezny postup pri napadnuti by bol: Po zamerani ICBM satelitom/AEGIS by boli najprv vypalene SM3, ktore by raketu mali nicit na obeznej drahe a v strednej faze letu. Nasledne v pripade neuspechu by sli hore SM6, ktore by hlavice nicili na zostupnej drahe. Posledna moznost, aj ked najskor neucinna by bola, ze by hlavice zacali postrelovat lokalne systemy PVO jednotlivych krajin. Tam by slo skor o "lucky punch". Jedine ze by sme dokazali prepojit jednotlive systemy PVO aby zdielali informacie o balistike ICBM. Ale to ani neviem, ci sa vobec planuje.
Cize ano. Myslim si, ze zostrelenie osamelej rakety ICBM smerujucej z ocakaveneho smeru utoku (juhovychod, vychod) by bolo dokoncenym systemom europskej protiraketovej obrany (po 2018) dost pravdepodobne.

Okolo tych Patriotov to nebolo az tak uplne tak ako pises. Bolo tam viacero faktorov a hlavne absolutne zle pouzita ako taktika, tak i technologia-zly druh rakety. No a hlavne to bolo pred 25 rokmi. Dnes su technologie uplne inde.
Hmm. Co sa tyka predavania ruskych technologii prapodivnym statom ostava len verit, ze Rusi budu mat v tomto rozum.
bujny
častý prispievateľ
Príspevky: 1101
Dátum registrácie: 11 years 5 months
Kontaktovať používateľa:

Príspevok od používateľa bujny »

Hmm, stále nie som veľmi presvedčený. Koľko SM3 a SM6 je alebo bude nasadených? Pozeral som cenu a cca 20mil USD kus? Účinnosť voči raketám krátkeho dosahu (Iskandir M z Kalinigradu napr.) alebo strelám s plochou dráhou letu (Kh 55 alebo iránska Soumar)?

Ak by to bola skutočne jedna odpálená ICBM (fantasmagorický prípad pošahaného generála s prístupom k odpaľovaciemu zariadeniu a chcejúcemu sa pomstiť veľkému Satanovi odpálením aspoň rakety), pravdepodobnosť úspešného zostrelenia by bola asi vysoká. Ale pri cielenom útoku 20-30 rakiet? Je protirakiet vôbec dosť? Block I sa odpaľovali tuším 4 pri testoch aby bolo zaručené zničenie.

BTW. Prapodivné štáty vôbec nemusia byť prapodivné, viď ilegálny predaj Kh 55 iráncom ukrajinou, alebo Javeliny v rukách IS pôvodne dodané spriatelenému Kataru či inej ropnej krajine.

Ak pôjde o útok z ohľadom na územie ktoré má byť zabraté použijú sa konvenčné zbrane a ICBM maximálne v úlohe EMP výbuchu v stratosfére (sovietska doktrína pre útok na NATO s tým počítala) ak však pôjde o útok všetkým čo je k dispozícii s cieľom vyhladiť a zničiť bez ohľadu na následky neverím že nás dáždnik ochráni.
niko
častý prispievateľ
Príspevky: 2741
Dátum registrácie: 13 years 10 months

Príspevok od používateľa niko »

Bujny: Ano mas pravdu. V pripade koncentrovaneho utoku velkym poctom ICBM by europsky protiraketobvy dazdnik proste zlyhal. Bol to koniec koncov aj argument, ktory sa pouzival pre argumentovanie voci Rusku v zmysle: Nie je to obranny system namiereny proti Rusku, kedze Rusi by ho zo svojimi 700 raketami prekonali hravo. Je to zamerane voci "diktatorskym krajinam", kedze tie nevedia urobit koncentrovany utok. Konkretne sa vtedy spominal Iran. Jedna sa dnes teda uz o iny obranny system, aky bol povodne zvazovany s radarom v ceskych Brdech este za administrativy G. Busha. Cize podciarknute spocitane, nas protiraketovy dazdnik nas zachrani len pri utoku nizsej intenzity - S. Korea, Iran, blaznivy doktor NO z Jamesa Bonda. :)

Pocet protirakiet je neverejny. Podla mna tych, co zasahuju hlavice v zostupnej faze letu bude celkom dost. Niekolko stoviek. Tych, ktore zasahuju ICBM na obeznej drahe je tazko odhadovat. Zatial existuje len jedna zakladna s SM3 v Rumunsku. Dalsia v Polsku sa buduje a mala by byt v prevadzke buducy rok. Zaroven sa planuje modernizacia SM 3 s blokom IIIB od 2022.

Utok raketou s plochou drahou letu by bol zlozity. Musela by byt vypustena z lietadla, ktore by sa nachadzalo v medzinarodnych vodach Stredozemneho mora. Tam by si ho podali bud lode protiraketoveho dazdnika, alebo niecije letectvo. V kazdom pripade by to bol dobrodruzny podnik pre utocnika. ICBM je jednoduchsia vec. Netreba ale zabudat na odstrasujucy vyznam europskeho protiraketoveho dazdnika. Povedzme, ze by Iran vypalil dve ICBM na EU. Musi pocitat s tym, ze dazdnik rakety zachyti, ale co je horsie aj s odpovedou. Tusim, ze je to mesiac do zadu, kedy Tereza Mayova vyhlasila, ze by nemala najmensie pochybnosti pouzit jadrove zbrane proti akemukolvek utocnikovy. Samozrejme su to len politicke prekaracky, no Iran by si pri utoku na Europu musel byt vedomi aj toho, ze odpoved by pre neho mohla byt velmi neprijemna. Proste pre mensie jadrove krajiny by bol taky utok dost riskantny. Pre Rusko zase ziaden problem.

Iskandery z Kaliningradu su zase varianta velkej vojny z Ruskom. To je skor neporavdepodobne.
Naposledy upravil/-a niko v 08 Nov 2016, 14:52, upravené celkom 1 krát.
Používateľov profilový obrázok
Jack
moderátor
Príspevky: 5590
Dátum registrácie: 16 years 4 months

Príspevok od používateľa Jack »

Páni, dobrá debata, len nie v celkom správnom vlákne. Okrajovo síce súvisí s témou tohto vlákna, ale fakt len okrajovo. Berte na to ohľad, nech to potom nemusíme čistiť. Pokojne pokračujte napríklad vo vlákne "Armáda a vojenská technika". Ak treba, vieme tam presunúť časť príspevkov.
:wink:
Používateľov profilový obrázok
Capone
prispievateľ
Príspevky: 303
Dátum registrácie: 7 years 5 months

Príspevok od používateľa Capone »

K tým dozimetrom... zopár rokov dozadu sa dali zohnať vyradené zásoby ČSĽA za smiešny peniaz (tristo kaček) z Valašského Meziříčí. Síce sa jednalo o vyradené kusy, stále však mali, toho času, relatívne čerstvú kalibráciu a platné kontrolné preciachovanie, vrátane pečate na skrutkách. Takto som sa postupne stal vlastníkom RBGT-62a, IT-65, EDOS aj so záznamovými knižkami, spárovanými ku výrobnému číslu daného prístroja. Čo človeka najviac zarazí je fakt, že tie prístroje mali ročník výroby 196x-198x, do toho platnú kalibráciu, no a v prípade napríklad takého EDOSu, ktorého stupnica siahala až po 800 rad (8 Gy) a pritom sa nosieval na opasku...... :twisted: :twisted: [pre ilustráciu: permanentná sterilita mužov začína od 30 rad celotelovej dávky]

V porovnaní s dnešnými, modernými, digitálnymi prístrojmi (Gamma Scout, ukrajinský TERRA, RADEX,... ) mali tie staré vojenské prebytky, okrem solídneho dielenskeho spracovania [dobre mierený vrh je ekvivalentom fraktúry lebky] taktiež výhodu rýchlejšieho zmerania radiačného pozadia. Tým digitálnym integrátorom chvíľku trvá (10 až 60 sekúnd), než výsledok radiácie/zamorenia územia zmerajú a upresnia, samozrejme, o to presnejšie; kdežto u semilogaritmických ručičkových stupnic vojenských prístrojov nikoho nezaujímal rozdiel 1 či 10 rad (cGy), ovšem vedeli ste, "na čom ste", už do 2-3 sekúnd, a tak ste mohli získať vitálny čas na to, aby ste sa rýchle zo zamoreného územia vytratili :wink:
niko
častý prispievateľ
Príspevky: 2741
Dátum registrácie: 13 years 10 months

Príspevok od používateľa niko »

Ok Jack. Koncim, resp. presuvam sa. :wink:
Používateľov profilový obrázok
vydriduch
častý prispievateľ
Príspevky: 725
Dátum registrácie: 5 years 5 months

Príspevok od používateľa vydriduch »

Plynové masky majú svoju záručnú dobu. Ak, tak kúpiť novú - 30 ročné vyradené by v prípade potreby mohli byť na nič. Ja vidím úlohu masky (a obleku) skôr pri nejakom chemickom prúseri. Globálnu termonulkeárnu vojnu nechávam na scifi - ak by k nej skutočne došlo, tak merať hodnoty radiácie by bol tá posledná starosť.

Moderné dozimetre sa dajú kúpiť v špecializovaných eshopoch - pozor, nie Conrad a podobné hobby hračky. Ak máte vybratý model, pozrite ebay - mne vyšiel najlacnejšie odtiaľ. Hral som s ukrajinckým Terra P a ruskými Radexami. Oboje sú nie-profesionálne a nekalibrovateľné meradlá, ale už sú to zariadenia, ktoré ukazujú ako tak relevatné čísla. Komerčný dozimeter výjde na 150-200€.

Prehľadné porovanie je tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Comparison_of_dosimeters

Rusa som si nakoniec aj kúpil - dajú sa s ním robiť takéto pekné mapy meraní: https://quartarad.com/radexweb/#/Home

Capone: môj má nastaviteľný interval merania od 1s, takú nízku hodnotu ale nepovažujem za šťastnú.
Používateľov profilový obrázok
Capone
prispievateľ
Príspevky: 303
Dátum registrácie: 7 years 5 months

Príspevok od používateľa Capone »

Tak je jasné, či stojíš o presné zmeranie vzorky izotopu (radiometer na nejaké laboratorne merania) alebo je to merák určený na zistenie kontaminácie po výbuchu jadrovej munície, alebo iného nešťastia. V tom druhom prípade ťa cimprlich NEzaujímajú rádovo jednotky a desatinné čiarky, ale či to je 1, 5, 10, 50, 100, 500, 1000, 5000... :wink: [cSv/h napr.]

Napríklad radiometre ("intenzimetre", nesprávne tiež "dozimetre") ČSLA proveniencie bývali kalibrované proti etalonu Co-60, čo je jeden z gama žiaričov vzniknutých po štiepnej reakcii; teda s čím mohli vojclovia v protichemických oblekoch počítať že sa stretnú, keby báťuškovi Staľinovi a mistrovi Trumanovi rupli nervy (a náhodou by dostali tú šancu pár dní pobehovať po zemeguli, resp. jej zvyšku, než by ich gama rozožrala zvnútra). K tomu našťastie nedošlo, ani Chruščov neukázal SŠA avizovanú Kuzkinu mať, takže môžme byť radi, že sa týmto zapodievať nemusíme. :wink:
Tiež; spoločný menovateľ všetkých týchto merákov, ale aj Radexov, Terra, Jupitrov a iných reklitov je GM trubka (GM čítač). No a čo kus, to iná citlivosť na všakovaké izotopy, či už to je napr. Sr-Y-90 (beta žiarič), či Cs-137, a tak ďalej.. preto tie meráky väčšinou mali sondy s otočným tienením (stupnice v mR/h a R/h dávali zmysel iba ak bola GM trubka odfiltrovaná od beta žiarenia). A tiež závisí od spektra - od energie žiarenia, a to už ti nijaký GM čítač neprezradí - tým zmeriaš iba početnosť (dávkový príkon).
A to presne sa riešilo tou otočnou clonou na sonde, čiže si vedel "skokovo" oddeliť vysokoenergetické (gama) častice od nízkoenergetických (beta). Príklad - merák meral v režime gama, nič, ticho. Otvoril si clonu do polohy beta+gama, zrazu šum a výchylka na meráku. Takže jasný beta žiarič. Ale koľko mR/h? Údaj, čo ti ukazovala ručička, bol neplatný. :wink:
Používateľov profilový obrázok
vydriduch
častý prispievateľ
Príspevky: 725
Dátum registrácie: 5 years 5 months

Príspevok od používateľa vydriduch »

Capone, chcel som sa ťa opýtať cz súkr. správu, ale máš ich asi vypnuté, tak spamujem sem:
Otázka: ako je to prosím ťa s citlivosťou na jednotlivé izotopy? V čom je to žiarenie iné? Frekvencia?
Ak vieš, kľudne aj odbornejšie, mal by som sa chytiť. Viem, že niektoré modely bežných meračov mali dve trubice - jednu na beta, jednu na gama (tuším aj môj má tú možnosť). Vzhľadom na vlastnosti žiarenia beta som ale nepovažoval za potrebné ho merať - koniec koncov by som ani nemal čo.
Používateľov profilový obrázok
Capone
prispievateľ
Príspevky: 303
Dátum registrácie: 7 years 5 months

Príspevok od používateľa Capone »

GM trubica je vlastne jedna velká tlejivka (dútnavka). Na rozdiel od tlejivky sa GM nepoužíva na svietenie (teda prekročenie hranice zápalného napätia a jeho následné udržanie, pre tlejivý výboj), ale ako jednoduchý ionizačný detektor. Konštrukčne je GM trubica tlejivke veľmi podobná - máš dve elektródy na oboch stranách, vo zmesi vzácnych plynov po celom vnútornom objeme trubice, teda obvykle neón s argónom (Peningova zmes). Na rozdiel od tlejivky sa v GM trubici nachádzajú tiež halogénové výpary, aby mohol byť ten veľmi krátko trvajúci dútnavý výboj v trubici pri zionizovaní plynu (započítaní častice), čo najrýchlejšie "uhasený", aby mohla trubica reagovať na ďalšiu časticu. Počas trvania tohto dútnavého výboja nemôže GM trubica registrovať početnosť ďalších častíc - doba od zapálenia až po zhasnutie sa nazýva "deadtime", trubica je počas tohto času "zahltená".
No a na rozdiel od tlejivky na svietenie, ktorú možno prevádzkovať de facto pri akomkoľvek napätí väčšom, ako je jej zápalné (samozrejme vždy s patričným prúdovým obmedzením), GM trubice sa prevádzkujú pri pracovných napätiach v strede takzvaného plateau (plato). Plato je rozsah napájacieho napätia, v ktorom trubica reaguje s rovnakou, prípadne podobnou početnosťou detekovaných častíc so zdrojom konštantného dávkového príkonu ("rádioaktivity"). To znamená, že i keby došlo ku variácii napájacieho napätia trubice, že to priamo či nepriamo úmerne "nezahýbe" s nameranými hodnotami dávkového príkonu. Tak či tak, býva napájanie GM trubice vždy stabilizované a pracovné napätie trubice sa volí najčastejšie do stredu plateau.
Používateľov profilový obrázok
Capone
prispievateľ
Príspevky: 303
Dátum registrácie: 7 years 5 months

Príspevok od používateľa Capone »

No a rozseknem to na niekoľko príspevkov :lol: Tú analogiu s tlejivkou som uviedol schválne, aby si pochopil problematiku, a nechcel som písať jeden slížovitý príspevok.

Takže už cca chápeš princíp funkcie GM. Predstav si, že si skonštruoval obvod a máš ju kdesi na stole volne položenú. S napájaním - držíš ju v strede "plato", pri odporúčanom napájaní stabilizovaného jednosmerného napätia. "Príde" rádioaktívna častica, či je to beta, gama, z kozmu alebo z umelého zdroja - neriešiš. Častica zionizuje plyn v trubici, trubica začne viesť elektrický prúd - zároveň prestáva detekovať ďalšie častice, kým sa neuhasí - čítač pulzov v sérii s trubicou zaregistruje 1 pulz, nech je akokoľvek dlhý - trubica sa zahasí, a je opätovne pripravená ku detekcii.

A tu prichádza veľký kameň úrazu: ty nevieš, čo zionizovalo plyn v tej trubici, pretože sa ti voľne váľa po stole. Vieš iba 1 pulz o takom a takom čase. Za minútu zistíš, že ti narátalo dvadsať pulzov, ani nevieš skade sa tie častice berú. Do toho, tú trubicu nemáš nijak odtienenú - ani proti elektromagnetickým poliam, ani voči slabým časticiam. Vieš iba toľko, že tá častica mala dostatočnú energiu na to, aby sa dostala cez telo trubice (sklo, hliník, atď) a zionizovala ten plyn dnu. Rozhodneš sa použiť podobnú trubicu - toho istého výrobcu, s tou istou plynovou náplňou, tým istým materiálom a napájacím napätím - iba fyzicky väčšiu - a zisťuješ, že zrazu napočítaš 40 pulzov za minútu... a nevieš, čím to je.

Riešením tejto situácie je zbaviť sa čo najviac premenných - trubicu ideš odtieniť . Teda vylúčiš, že ti plyn v trubici (predstav si, že je priesvitná, ako dútnavka) zapaľuje napríklad zdroj silného svetla či UV poblíž, alebo máš hneď vedľa 50 wattovú vysielačku :lol: , a podobne. Tak túto trubicu zavrieš do sondy s posuvným tienením - tenký pliešok, hrubší pliešok, etc. A tu zisťuješ, že za minutu napočítaš nie dvadsať, ale povedzme iba 16 pulzov. Teda vieš, že tých 16 častíc, nevieš čo sú to, ani odkiaľ sa zobrali, mali dostatočnú energiu, aby ti do odtienenej sondy prešli, a plyn zionizovali. Zároveň vieš, že to boli ionizujúce častice, a nie nejaké silné elektromagnetické pole, pretože to si odtienil.

A teraz pôjdeš navštíviť nejakého vyšinutého chlápka kdesi na fakulte jadrového inžinierstva, ktorý pred teba postaví dva žiariče, jeden napr. Co-60 a druhý Ra-226, a povie ti o nich iba toľko, že sú to gama žiariče, ktoré presne pomeral a vie, že z oboch je možné namerať dávkový príkon 1 mR/h, kobaltový zo vzdialenosti 30cm a rádium z 40cm. A zrazu zisťuješ, že na svojej trubici nameriaš pri izotope Ra z 40cm až 1700 pulzov, kdežto pri Co zo vzdialenosti 30cm "iba" 1300 pulzov. A pritom obidve merania z tých vzdialeností znamenajú 1 mR/h podľa toho chlápka, s trubicou si nešteloval, s tienením si nehýbal nijak.. kde je teda problém? :D
Naposledy upravil/-a Capone v 21 Máj 2019, 19:56, upravené celkom 1 krát.
Napísať odpoveď

Návrat na "When the shit hits the fan"