Obydlia

...alebo tiež rady ako na to, keď sa všetko poser..
R
častý prispievateľ
Príspevky: 3089
Registered for: 15 years 11 months

Príspevok od používateľa R »

Trochu OT ale na zamyslenie, nedavny vylet do Rumunska som siel cez Huedin znamy architektonickymi perlami miestnej minority. Vraj striktne dodrziavaju tradiciu že v dome sa neserie. Poschodove "palace" a kadibudky na zahrade, minimalne nemusia riesit nemrznuce zmesy pocas ciest za poctivou pracou na zapad. :lol:
Používateľov profilový obrázok
romen3
častý prispievateľ
Príspevky: 809
Registered for: 9 years 8 months

Príspevok od používateľa romen3 »

Baraky tam veru maju ale zdaju sa mi prazdne.
Používateľov profilový obrázok
skemro
častý prispievateľ
Príspevky: 1609
Registered for: 18 years 7 months

Príspevok od používateľa skemro »

Roky rokuce sme wc na chate zazimovavali takto: najprv sme vyprazdnili odtok zvonom od vody, no a potom naliali vodu do ostrekovaca zimnu. Ak kupis koncentrat, tak aj -27 je v pohode. Sol nedavaj nici stare potrubie.
Používateľov profilový obrázok
romen3
častý prispievateľ
Príspevky: 809
Registered for: 9 years 8 months

Príspevok od používateľa romen3 »

Uz pouzijem v buducnosti spominanu metodu, urcite. Dakujem.
Kall
prispievateľ
Príspevky: 308
Registered for: 20 years 1 month

Príspevok od používateľa Kall »

Akumulovat solár do olova, je ten nejmíň vhodný způsob.
Pokud by se baterky vybíjely do 50 % kapacity, můžou vydržet až 2 roky.
Problém je v tom, že už po prvním roce se rozjedou články a je třeba je balancovat, což u klasickýho aku nejde.
Když teď po zimě změří kapacitu , bude dost překvapenej.
Solár v současné době pro soukromníka není výdělečnej.Je to jen na zábavu.
Stačí se podívat na to odkud je řídící elektronika a bude vše jasný.POkud si nekdo myslí, že mu regulátor bude fungovat po celou dobu živostnosti systemu je idealista.
Počítal jsem návratnost pro barák s podlahovkou a nevychází to tak jak tvrdí firmy.
Úsporu oproti odběru ze sítě spolknou časem náklady na provoz.
Používateľov profilový obrázok
vydriduch
častý prispievateľ
Príspevky: 725
Registered for: 5 years 5 months

Príspevok od používateľa vydriduch »

Tak zas nie je regulátor ako regulátor - sú aj kvalitné, vyrobené v EU. Samozrejme tomu zodpovedá cena.
Používateľov profilový obrázok
s0m3body
prispievateľ
Príspevky: 264
Registered for: 7 years 7 months

Príspevok od používateľa s0m3body »

Vratim sa k teme o ktorej som tu pred nieco vyse rokom pisal...

Mam tepelne cerpadlo, ktorym pocas nepritomnosti na chalupe temperujem, a pocas pritomnosti kurim. Vdaka korone prevazuje tento rok pritomnost, a tak som sa konecne pustil do snahy vykryt aspon cast spotreby tepelneho cerpadla energiou z fotovoltaiky.

Mam panely, baterie, menic ktory tepelne cerpadlo utiahne, a pocas tychto dni (teplota vonku 10-15 stupnov) mi tento system utiahne kurenie pocas dna az do nejakej polnoci. Potom su baterie prazdne, menic sa zacne vypinat, a cerpadlo musim prehodit na externy privod elektriny.

Kym som teda pritomny, funguje to, az na to manualne otocenie prepinacom. Mam aj prepinaci modul / vyhybku, ktora dokaze vybrat medzi preferovanym a zaloznym zdrojom elektriny, a mal som v plane ho pouzit, aby som mohol fotovoltaiku vyuzivat aj na temperovanie pocas mojej nepritomnosti.

Posledne dni (po tom ako som to tak zapojil) mi ukazali, ako seredne som sa mylil... :D

Pocas kurenia potrebuje cerpadlo 600-1000W. Ked baterie zacnu dochadzat, napatie poklesne pod nejaku hranicu (ktoru neviem zmenit), menic sa vypne. Prepinaci modul mi cerpadlo prepne na externy privod elektriny a kurenie ide dalej. Potialto je to dobre. Problem nastava potom -> napatie baterii sa zacne zvysovat, kedze su bez zataze. Nuz a o takych cca 5 minut prekroci hranicu, pri ktorej sa menic opat zapne. Prepinaci modul prepne spat na menic, ten potiahne cerpadlo 30 sekund, ak vobec, napatie baterii opat klesne, menic sa vypne, a cerpadlo je prepnute spat na externy privod elektriny. A takto dokolecka dokola....

Co s tym? Nakolko menic konfigurovat nedokazem, pozeral som po niecom ako Smart BatteryProtect od Victronu. Skrze Bluetooth by som mal mat moznost vyhrat sa s napatiami snad az tak, ze by sa bateria opat pripojila na menic az ked je ako tak dobita. Co mi vsak vadi je nemoznost pri tomto zariadeni nastavit aj cas odpojenia zataze pri poklese napatia (90 sekund) ako aj cas znovupripojenia zataze pri stupnuti napatia nad nastavenu uroven (30 sekund).

Takze prejdem k otazkam:

1. Poznate niekto obdobne zariadenie, ktore umoznuje konfigurovat aj tieto casy? Kedze bateria typicky dojde v case, ked slnko dostatocne nesvieti, nema zmysel ju pripajat k menicu po 30 sekundach znovu. Takisto je doba odpojenia 90 sekund pre moje potreby prilis dlha.

2. Mate napad na ine riesenie? Dopredu poviem, ze kupit velku skrinu, ktora to vsetko inteligentne robi, nepovazujem za riesenie, nakolko je cely tento projekt vylucne hobby, ekonomicky je to pri sucasnych cenach energii absolutny nezmysel :D
Používateľov profilový obrázok
romen3
častý prispievateľ
Príspevky: 809
Registered for: 9 years 8 months

Príspevok od používateľa romen3 »

Sused sice nema tak velky odber lebo ma na to napojene iba mrazak a chladnicku ale ma to spravene aby mu z baterii nebralo skor ako ked maju urcitu kapacitu nabitu a dovtedy automaticky berie elektrinu zo siete a ked maju urcitu kapacitu prepne sa na solar/baterie. Zaroven zo siete mu baterie nikdy nedobija. Robil si to on sam. Skusim sa ho popytat, mozno by sme spolu nakreslili schemu s presnym popisom co tam ma namontovane. Ale zial skor ako o 3 tyzdne to nebude mozne.

Ak to spravne chapem, vlastne trebalo by ti aby sa prepol zdroj nie hned ako nabehne solar samotny ale az ked budu baterie solarom plne nabite a dovtedy aby t. cerpadlo bezalo zo siete.
Mozno iba zapojit pridavny voltmeter so spinacom cez relatko ktore pripoji solar k ovladaciemu spinacu/invertoru az ked bude mat bateria pozadovanu voltaz? Nie som elektrikar ale schematicky zjednodusene si to tak nejak predstavujem.

Mozno to prepojit cez taketo daco ako voltmeter rele?

https://www.oemautomatic.sk/produkty/el ... e-_-336863

Dost ma zaujima ako to nakoniec vyriesis, lebo aj ked som povodne temperovanie chaty cerpadlom zavrhol, uz sa tiez pohravam s tou myslienkou.
MareC3k
občasný prispievateľ
Príspevky: 46
Registered for: 8 years 2 months

Príspevok od používateľa MareC3k »

Mozno by si vedel pouzit jednoduche napatove rele hrn-34, kde si nastavis uroven zapinacieho a vypinacieho napatia. /zapinanie az po nabiti/. Dalsia vec su baterie... neviem ake pouzivas, ale pokial je to nejaky druh olova, tak vybijanim na 0% kapacity ho znicis za par desiatok max. stovku cyklov.
d-s
častý prispievateľ
Príspevky: 1870
Registered for: 8 years 4 months

Príspevok od používateľa d-s »

Ma tu niekto skusenost s kanadskymi kachlami?
Vcelku sa mi pozdavaju (az na cenu), 6-8h na jedno prilozenie je super, moznost hodit na vrch cajnik / varene vino tiez. Ale bola by to riadne velka investicia...
Používateľov profilový obrázok
Laci
častý prispievateľ
Príspevky: 956
Registered for: 16 years 1 month

Príspevok od používateľa Laci »

na čo myslíš presne ? ja teraz inštalujem do obývačky sporák na tuhé palivo ( napojenie na komín, obklad ns stenu kvôli prskaniu pri smažení..)
steniels
prispievateľ
Príspevky: 320
Registered for: 11 years 1 month

Príspevok od používateľa steniels »

Akurát staviam dom. a tak som sa zamyslel ktorý z súčasných stavebných materiálov je odolnejší voči streľbe z ručných zbraní. Mysli tehla vs porobetón, je jasne že klasicky betón znesie najviac ale z toho si bežne ľudia domy nestavajú.
d-s
častý prispievateľ
Príspevky: 1870
Registered for: 8 years 4 months

Príspevok od používateľa d-s »

@Laci
Myslim tym tazke liatinove kachle na drevo so splynovanim, s dobou horenia 6-8 hodin, ktore umoznuju nudzove varenie (horna platna je dostatocne velka a dostatocne horuca).

Tiez chcem sporak (so splynovanim) ale polovicka mi zatial nechce sporak v obyvacke (na chalupe) schvalit...
Používateľov profilový obrázok
fotograf
častý prispievateľ
Príspevky: 800
Registered for: 9 years 3 months

Príspevok od používateľa fotograf »

steniels napísal:Akurát staviam dom. a tak som sa zamyslel ktorý z súčasných stavebných materiálov je odolnejší voči streľbe z ručných zbraní. Mysli tehla vs porobetón, je jasne že klasicky betón znesie najviac ale z toho si bežne ľudia domy nestavajú.
Možno sa Ti ani nezdá, ale odpoveď na Tvoju otázku je pomerne náročná a obšírna. :arrow:
Vzhľadom na svoju predošlú profesiu s tým mám dosť bohaté skúsenosti, taktiež aj s účinkami črepín na rôzne stavebné materiály. :mrgreen:

V prvom rade je dôležité, že aké ručné zbrane myslíš, či len bežné KGZ (pištole, revolvery) alebo aj DGZ (karabíny, samopaly, útočné pušky, poľovnícke a športové guľovnice), možno pre úplnosť aj brokovnice. Potom ide tiež o použité strelivo (energia náboja; druh, tvar a hmotnosť strely)..., špeciálne priebojné, priepalné a výbušné strely už ani nespomínam...

No vráťme sa k stavebným materiálom: vo všeobecnosti jeho odolnosť závisí od jeho mechanických vlastností, najmä pevnosti, tvrdosti (krehkosti), húževnatosti, pružnosti (poddajnosti), ale aj od objemovej hmotnosti, pórovitosti (príp. medzerovitosti) a mernej hmotnosti hutných častí. V zásade platí, že čím je ťažší a pevnejší materiál, tým je odolnejší voči priestrelu, ale úplne paušálne to neplatí - napr. na obvodové steny sa lepí (a kotví) tepelná izolácia a tá sa prekrýva silikátovou (cementovou) stierkou na výstužnú polyamidovú alebo sklenú sieťku, čo vytvorí pomerne odolný (akoby tkaninový) "kompozit" a strela už na ňom stratí značnú časť svojej energie.

Pórobetón: tu sú rozhodujúce najmä dva údaje - objemová hmotnosť (cca od 350 do 650 kg/m3 - čím ťažší, tým pevnejší (a aj odolnejší), ale aj menej tepelne izolačnejší) a špecifická pórovitosť (čiže frakcia - veľkosť pórov a ich rozmiestnenie v matrici materiálu) - toto je zložitejšie (a nie jednoznačné) kritérium na vyhodnotenie.

Tehla: nebudeme sa baviť o klasickej plnej tehle, ktorá sa už prakticky (na obvodové steny) ani nepoužíva, ale o dutinových keramických tvárniciach. Tu záleží najmä od hrúbky tých vnútorných keramických stienok (až škrupiniek), ktoré oddeľujú jednotlivé dutiny od seba - čím sú hrubšie, tým je tvárnica odolnejšia voči prestreleniu, ale zase je menej tepelne izolačnejšia.

Taktiež sa dajú spomenúť tzv. sendvičové steny - zložené z viacerých vrstiev rôznych stavebných materiálov. Tie často vychádzali v testoch až neočakávane dobre. Samozrejme - záleží od konkrétnej kombinácie materiálov a ich hrúbky.

Stále však ostávajú výplne otvorov - okná a dvere. A tie sú zrejme z hľadiska priestrelu najporušiteľnejšie (najmenej odolné). Dvere sa dajú zohnať pancierové (s rôznymi stupňami odolnosti), ale okná také bežne nezoženieš - a ešte upozorním: ich cena je rádovo vyššia oproti bežným... :|

Ak by si chcel niečo ešte podrobnejšie rozobrať, tak sa opýtaj. :wink:
mototechna
častý prispievateľ
Príspevky: 1511
Registered for: 13 years 7 months
Kontaktovať používateľa:

Príspevok od používateľa mototechna »

videl som na nete nejaké videá - múry natierali akýmsi sajrajtom a ten to urobil takmer neprierazné, ale myslím že to neskúšali prestreliť. Namiesto klasickej sklotextilnej sieťky použi aramidové plátno :D
Napísať odpoveď

Návrat na "When the shit hits the fan"