Webforum.sk

Ňo.. tak sa za tým pomysleným chlapíkom vraciaš na tú pomyselnú fakultu, aby ti vysvetlil, kde je problém. Vybafne na teba s komplikovanými diagramami (scintilačné diagramy) a prstom ti ukáže na špičkové hodnoty meranía kobaltu-60. Zisťuješ, že jeho spektrum má peaky niekde pri 1100 keV energie. Zrazu zoberie spektrálny diagram pre Ra-226 a zisťuješ, že ten má menší peak ("špičku") a to len kdesi okolo 200 keV energie. A zbytok je nejaká alfa, ktorú zastaví už papier, takže vieš, že ti tvojou sklenenou či plechovou trubicou neprejde, takže na tie časti diagramu hádžeš fekál.
Teda: nameral si dávkový príkon jeden milirentgen za hodinu? Áno, u oboch. Ale vzhľadom na to, že tie dva etalonové žiariče majú iné energie, a iné spektrá, zisťuješ, že trubicou ti na 1 mR musí prejsť menej častíc u žiariča spektrálne tvrdšieho (silnejšieho), a zase viac u žiariča, ktorého energetické spektrum je "slabšie".
A to je prosím pekne citlivosť GM trubice!

No a čo je to ten milirentgen za hodinu? Bohužiaľ veľmi obstarožná jednotka radiačnej expozície, ktorá nemá ani ekvivalent v SI, s ktorou sa stretneš vždy pri týchto ruských/československých/iných GM meračov, a značí to množstvo GAMA (a iba gama) žiarenia, ktoré v jednom kubickom centimetri suchého vzduchu pri "štandardnej teplote a tlaku" ióny, ktoré majú celkový náboj jeden statcoulomb.
Ale nevieš z tohto povedať, akú absorbovanú dávku dostaneš, keďže je to jednotka ionizácie vzduchu... Približne platí - ak sa vystavíš expozícii gama žiareniu o veľkosti 1 R (teda pri 1 mR/h by si si "počkal" tisíc hodín), ožiarené tkanivo ti absorbuje 0,01 gray (Gy), teda 10 millijoule na kilogram.

Všetky informácie, ktoré som uviedol v posledných troch príspevkov brať s rezervou - nie som jadrový fyzik, ani som to nikdy formálne neštudoval. ("Neviem sa vyjadriť k jadrovej fyzike - nie som jadro.")

Pekne. Zaklady si rozpisal. Ja skocim trochu dalej do praxe.

https://www.mirion.com/products/inspect ... l-analyzer

Toto je strojcek pre laikov, ktory im nastavia odbornici. Pouziva sa casto, aj cez svoju cenu. S vymennymi detektormi pokryje velku cast merani. Pracuju s nim aj profici, ak potrebuju prenosne male zariadenie a vedia, ake meranie ich caka.

Ja ešte doplním odpoveď na vydriduchovu druhú otázku: načo sú v GM čítačoch niekedy dve či viac GM trubíc?

Pokiaľ sú to identické, je to najmä kvôli zvýšeniu detekčnej plochy (a teda citlivosti, teda to funguje ako "jedna veľká GM trubica"). Napríklad starý sovietsky radiometer "Sosna", ktorý mal vzadu umiestnené štyri SBM-20tky, teda GM trubice na detekciu tvrdého beta a gama žiarenia.

Pokiaľ sú tie trubice rozdielne, väčšinou sa používa každá na iný rozsah merania. Napríklad sovietsky stroj DP-5(A, B, V) mal v sonde dve GM trubice, jednu SI-3BG pre rozsah od 0,5 po 200 R/h a jednu STS-5 (SBM-20) pre merania do 5000 mR/h. Samozrejme, na to musí byť prispôsobená elektronika - samotná STS-5 GM trubica sa väčšinou "zahltí" už pri nejakých 200 mR/h (častice "prilietajú" do deadtime, kedy trubka nie je schopná registrácie) a je nutné to korigovať, inak v trubici môže dochádzať ku zapalovaniu oblúka (tzv. "spätnému chodu" merača - so zvyšujúcim dávkovým príkonom žiarenia zrazu začne ukazovať menej a menej), a zníženia jej životnosti. Oni majú z výroby obmedzenú životnosť práve na počet pulzov. Ak ich teda nerozšlapneš.

Samozrejme, GM čítače sú pravek. Treba ich vedieť interpretovať a pochopiť, v čom sú zapeklité. Ale keď buchne vodíková bomba a zopár šťastných to prežije, tak tí, vyzbrojení inšpektorom tisíc, ho už možno ani nezapnú... V porovnaní s mašinou, kde je "až" jeden tranzistor.

Ja uz cca 2 roky nosim pri sebe POLISMART® II PM1904A, ktory ma jednu obrovksu vyhodu oproti kadecomu inemu co som videl ... ked troska, tak je malicky ako zapalkova skatulka a da sa nosit naozaj stale vo vrecku. Nema teda velku trubicu, ale ta je k nicomu ak je doma v zasuvke
Co je pekne, ze umoznuje zaznam podla GPS v pravidelnych intervaloch, takze pri prechadzke lesom vidite drobne zmeny v radiacnom pozadi pekne po bodoch na mape
Najmenej som ale nameral v krcme (najviac v lietadle) ...

Kto máte ešte kdesi v pivnici starú CRT telku, skúste ju tam priamo zapnúť, aspom na pol hodinu, zoberte radiometer, utrite z nej prach a priblížte ho k sonde. A nezlaknite sa...

no, suhlasim, pokrocila technika dostane v kritickej situacii zabrat. Vojsko pouzivalo DC114, alebo RP114 a rozne ine tohto varianty jednoducheho a praktickeho meradla. Sam som ho pocas mojej praxe preferoval pre jeho univerzalnost a spolahlivost. Doteraz si myslim, ze je to do problemov to najlepsie, co mozete pri sebe mat.
Ale udrzba uz mala problem so servisom, jednoducho sme ich zodrali.
Nahrady od VF Cerna Hora uz su o niecom inom, je to uzasne poruchove a v praxi tazko pouzitelne, aj ked to volaju zasahove meradlo.

BTW ak mate v pivnici radon po dazdi, nepotrebujete ani CRT monitor

Zlomizub - podobnú funkciu má aj ten môj Radex, vrátane grafov a automatického počítania priemeru.

Capone- ďakujem za obšírnu odpoveď. A vraj nie si jadrový fyzik - na úroveň Enthusiast máš slušné znalosti
EMP ani slnečnej erupcie sa nebojím, citlivé veci držím v plechovom uzemnenom boxe.