pre mojich dvoch oponentov Electrona a Panzera a tých, čo si myslia, že čo je v zákone je SUPERRRRR:
trošku s odstupom po dlhšom čase - a prepáčte je to trošku dlhšie, bo som dlho dumal nad tým, čo napíšem:
To, že v ČR toto ustanovenie v zákone nemajú je CHVALABOHU dielom pár rozumných ľudí, (lebo podľa dostupných zdrojov sa to aj tam chystalo) ktorí vedia problém nahliadnuť aj s inej strany, než dav. A týchto pár ľudí vie, ako by posúdil situáciu streľby "v rozrušení atď." a situáciu streľby "v kľude" dav, už nehovoriac o tom, že ani sudca, ani prokurátor, ani policajt nie sú kompetentný posudzovať korektne nutnú obranu - nech si policajti a prokurátori a sudcovia myslia, čo chcú. Ak si predsa myslia, že sú kompetentní, nech odpovedia na tieto otázky: Aký je názov vedy, ktorá sa nutnou obranou a sebaobranou ako takou zaoberá? a potom: Kedy začína sebaobranná situácia? A nech si nikto nemyslí, že takáto veda neexistuje (to iba on nevie, že existuje), resp. nech si nikto nemyslí, že odpoveď na otázku druhú je jednoduchá (pretože kto jej chce rozumieť ju študuje skoro celý svoj život). Kto pozná tú vedu a pozná odpoveď nie je davom, ale rozumným človekom - teda v tejto veci a mnohých ďalších.
Späť k téme, ale obšírnejšie – nie pre mňa, ale pre tých, čo chcú čítať a vedieť čosi, čo nevedia:
Boh chráň toho, kto je v streľbe alebo boji na život a na smrť (nie kdejaké karate či iné te) vyškolený a kto situácii rozumie, kto strieľať vie, koho to baví, vie usmrtiť a vie sa vysporiadať bez stresov a emócií (nie ako tí špecialisti so špeciálnych jednotiek - a ak sa s tým nevedia jednoducho vysporiadať, nech idú odtiaľ dopr...., lebo sú tu práve na to, aby chladnokrvne a bez emócií riešili náročné životné situácie a chránili môj život, aby som mohol využívať svoju ústavnú slobodu slova) so smrťou vagabunda – lebo iba on tu má a môže zomrieť.
Asi je neznáme alebo tajomné, že zákon schvaľujú pseudo-odborníci v parlamente, ktorí vedia všetko hneď zložením poslaneckého sľubu po zvolení do parlamentu, zväčša zaťažení obavou (vedomou, či podvedomou) o život ktoréhokoľvek človeka (lebo všetkých ľudí hádžu do jedného vreca) – hoci aj chrapúňa, ktorí neváha znásilniť 70 ročnú babku a na smrť ju ubiť železnou tyčou.
Ad § 25 ods. 3 TZ - evidentne poškodí alebo sťaží situáciu tomu, kto v kľude a s rozvahou vystrelí po vagabundovi a zabije ho (následok môže byť rovnaký alebo vyšší ako hrozil - a aký vlastne následok hrozil tomu, kto sa v nutnej obrane bránil????? Ktorý prorok s talárom zodpovedá túto otázočku? - tvrdím, že žiadny, pretože budúcnosť neexistuje.)
Ad § 26 ods. 2 TZ - tento je bludom nad bludy, obmedzujúcim ľudské práva - apriori rušiaci prezumpciu neviny v konkrétnom prípade (pri usmrtení človeka - vagabunda), to jest Ústavu a v nej zakotvené moje základné ľudské práva a slobody (samozrejme pseudo-odborníci vykríknu, že aj vagabund má ľudské práva - áno má, hlavné nebyť vagabundom).
Podľa § 26 ods. 2 TZ môžem bestrestne niekoho zmrzačiť vo svojom byte - len musím dať pozor, aby som ho náááááhodou nezabil.
Po prvé: Ako mám dopredu vedieť a zabezpečiť, aby účinky použitia zbrane (hocijakej) nespôsobili vagabundovi smrť?
Po druhé: Ako vysvetlím nejakému magorovi s titulom JUDr. alebo zakomplexovanému príslušníkovi polície (poznámka, bol som policajtom, takže to nie je o policajtoch, ale o spôsobe myslenia), že to, že zomrel ten vagabund nebola moja
úmyselná činnosť , ale náhoda, ktorú som nechcel? Na toto poprosím odpoveď, ak sa nájde ktosi, kto bude vedieť.
K tomu úmyslu:
Nebodaj tá zbraň vystrelila sama bez môjho zásahu? Alebo snáď som stlačiť kohútik neúmyselne a zabil som? Alebo ako to ten „génius“, čo to do zákona presadil vlastne myslel (ja tvrdím, že to bol hlupák – slušne povedané)? Resp. vystrelil som „nejako“ a tá guľka toho vagabunda "nejako" usmrtila?
Dokáže sa snáď ten „génius“ obuť bez úmyslu, alebo vysr.ť, alebo najesť, alebo čokoľvek čo robí, dokáže to urobiť bez úmyslu? (to Panzer a electron: Toto nevidíte? Veď to je tam jasne napísané, že sa budem musieť apriori v prípade smrti človeka vyviniť z toho, že som ho zabil, ale že som ho nemal úmysel zabiť a čo to vlastne ten úmysel je? rozbehli ste diskusiu, uvidíme, aké budú argumenty - i keď sa obávam, že ktovie, či nejaké budú).
PRÍKLAD pre zjednodušenie:
To, že tento blud (§ 26 ods. 2 TZ) dal zákonodarca do zákona je hrozné pre každého, kto vo svojom obydlí na človeka vystrelí, pretože dav (=tí, ktorí situáciu posúdia potom, tí ktorí očami davu vidia - sudcovia, prokurátori a polícia - česť výnimkám) vidí to, že pán X je v márnici, pretože pán Y mu prestrelil
1) omylom, naschvál, zo zľaknutia, alebo iným spôsobom tepnu na nohe, keď ho
1) chcel šetriť, nechcel šetriť, iný variant subjektívnej podstaty, následkom čoho pán X zomrel (len pre oživenie citujem: „Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom. [...]To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.“).
----------------------------
1) nehodiace sa škrtnite
predpoklad A)
Človek je z mäsa a kostí a iného materiálu, dosť krehkej stavby, pre ktorého je strela letiaca 300-500 m/s o váhe 5-15gramov zasahujúca akékoľvek časti jeho tela, ktorá sa môže akokoľvek odrážať, rotovať, meniť smer a podobne veľmi extrémne nebezpečná. Čiže pán Y nemá podľa čoho vedieť dopredu, že jeho výstrel pána X, ktorý neoprávnene vnikol alebo zotrval v obydlí pán Y, nezabije.
To, že pán Y vystrelí na pána X úmyselne (okrem nejakého zľaknutia a pudového stlačenia - svalového zášklbu, či inej nejasnej motorickej reakcii, pádu zbrane na zem) je zrejmé, lebo pán Y musí držať zbraň v ruke (držať čosi značí vykonávať vlastnú činnosť s cieľom presne v nejakom priestore niečo zotrvávať), musí vykonať svalový pohyb smerujúci k umiestneniu náboja do komory - inak to proste pri poloautomatoch nevystrelí, potom musí stále úmyselne držať zbraň v osi s cieľom, kam má predpokladaný výstrel smerovať (čiže úmyselne zacieli alebo zamieri), potom musí vykonať rozhodnutie (samozrejme koná on a nie UFO teda jeho úmyslom) pre výstrel, po ktorom nasleduje opäť priloženie prsta na správne miesto na zbrani (na muške výstrel nespôsobí, na spúšťadle áno - čiže zasa volí kam prst položí, teda sa rozhoduje pre miesto, teda úmyselne koná), potom musí aktivovať príslušné svaly, aby vyvinuli tlak potrebný k uvoľneniu mechanizmu spúšte (v literatúre sa píše, že priemer je 2kg cca)... tým úmysel pána Y vystreliť končí pretože ďalej je to na mechanizme, kvalite spracovania a stave zbrane a munície.
Predpoklad B)
Pán Y môže povedať, že "NECHCEL" usmrtiť pána X, on iba "NEŠŤASTNOU NÁHODOU" trafil tepnu pána X.
Ibaže policajti, prokuratúra aj súd vidia, že pán X je človek viď predpoklad A) - ale len prvá a druhá veta (zbytok im záhadne uniká) pán Y tiež a keďže pán Y vedomí si predpokladu A) - ale len prvej a druhej vety (častokrát ani toho nie) mal zvoliť iné vhodné miesto na zásah, lebo tento zabil. Napríklad mohol zvoliť..... NO KTORÉ BY STE, vedomí si predpokladu A - samozrejme iba vety 1 a 2 lebo zbytok vám záhadne uniká, ZVOLILI VY???? to je totiž logický dôvod toho, že to v zákone
JE, pretože to umožní takéto nemiestne špekulácie.
Alebo to otočme, pán X je mŕtvy, pretože pán Y „ÚMYSELNE“ (veď ako inak) vystrelil na jeho telo presne na miesto, ktoré značí istú smrť - napr. stred hrudníka, či hlavu. Tým, že to spravil, predsa ÚMYSELNE USMRTIL INÉHO ČLOVEKA, MAL TEDA MIERIŤ INAM, ALE KAM, KEĎ V NOHE JE TEPNA DOPRČIC

.
Kto rozhodne, či pán Y
1) vraždil, konal v medziach § 25, konal v medziach § 26, keď nikto do hlavy druhého – nie do diery po guľke, ale do mysle – nevidí.
---------------------------
1) nehodiace sa škrtnite
Pre tieto dôvody píšem, že ako odsek 3 § 25 tak aj odsek 2 § 26 Trestného zákona sú čisté nezmysly, sú na škodu ľudí a je škoda, že
vôbec v zákone sú, mali by ich vyhodiť , pretože aj tak zákon (resp. tieto dva paragrafy) dostatočne chránia právo vagabunda vykradnúť mi byt, keďže ihneď po takomto incidente, keby toho vagabunda zastrelím ma zavrú – minimálne do cely predbežného zadržania, zbraň mi odoberú, čím mi znemožnia brániť sa v novom prípade a vystavia ma trestnému konaniu – či prípravnému alebo predbežnému prejednaniu obžaloby alebo hlavnému pojednávaniu. Teda asi toľko z iného, než davového a jednoduchého (triviálneho a infantilného) pohľadu na vec.
nepísal som z rozbehu, dosť dlho som na túto tému premýšľal a aj premýšľam...