Peter Elektro: Nie o nemocničných baktériách tu nepočul nik iný, len ty. A teraz vážne: mám ti menovať, koho v mojom okolí zabili alebo takmer zabili? Ale takto dnes predsa problém nestojí. Ja viem, ako si to s tou panikou zrejme myslel, lenže nejde to zvulgarizovať až do takejto miery. Vieš čo by nasledovalo? Že Occamova britva zareže ešte raz a rezultátom bude tvrdenie, že je to vlastne len chrípka. A to, žiaľ, dnes už vieme s istotou povedať, že neplatí.
Prečo vo vecnej rovine neobstojí tvrdenie, že zabíjala panika? Umierali predsa aj tí, ktorí nepanikárili. Nakaziť sa šlo nielen v špitáli, či starobinci, ale aj v obchodoch, kaviarňach, krčmách, kinách, divadlách, na športových podujatiach a áno, aj v zamestnaní. Mnohí sa nakazili ešte v čase, keď oficiálne autority tvrdili, že sa vlastne nič zásadné nedeje. A že je to v podstate len taká chrípka. Tak aká panika? Áno, špitál je v takýchto situáciách blbé miesto - kto sleduje filmy so zombie tematikou, ten vie. Ale žarty bokom: trocha v celom tom slovenskom (ale asi aj medzinárodnom) diskurze o covide zaniká domnienka, že významnú rolu, ak nie úplne zásadnú, hrá čas a koncentrácia vírusu, ktorej je človek vystavený. V tomto je nemocnica naozaj ideálnym miestom, kde sa vírus môže, napriek opatreniam, šíriť. Ale zas a znova: umierali aj tí, ktorí do nemocnice nešli. A teda pripomeňme si, že sú krajiny, ktorých metodika výpočtu obetí tých, čo zomreli doma, ani nezohľadňovala.
Už som to hovoril dávnejšie a nechce sa mi to príliš opakovať, ale až budeme mať počet úmrtí (povedzme v Lombardii, alebo celom Taliansku) za rok 2020 a porovnávame ho s predošlými rokmi, spoznáme približný rozsah. A až niekto v rámci výskumu vezme menoslov obetí a bude skúmať meno za menom, potom sa ten približný rozsah začne upresňovať. A toto sa bude dať už považovať za vedu. Je na každom z nás, či dá na vedu a na zdravý úsudok, alebo radšej uverí rečiam šarlatánov, ktorí podľa svojej nátury, čiastkových poznatkov, či nejakej politickej objednávky skúšajú vykričať do sveta svoju pravdu. Ja si vyberám vedu a som ochotný si počkať.
Theplaky: Či je to katalyzátor, ktorý chorým priťaží natoľko, že zomrú? Do istej miery vec interpretácie. Realita ale ukázala, že takéto tvrdenie môže platiť len do istej miery. Fakt je, že z tých nepresných čísel, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, že len malé percento obetí nepatrilo do rizikových skupín (definovaných predovšetkým na základe zdravotného stavu a veku, nie profesie - to upozorňujem vzhľadom na počet mŕtvych lekárov a zdravotníkov). Ak sa bude pracovať s presnejšími číslami, to percento bude zrejme ešte nižšie.
Ale - je tu jedno ale. My, s 28 obeťami, si neuvedomujeme, aký dosah má na spoločnosť, keď ti naraz na malom území vyexpiruje značná časť jednej generácie. Inak povedané: naša spoločnosť stojí na určitých základoch, celý produktívny život ju budujeme, financujeme a za to má byť o nás v starobe akože postarané. A tu moderné liberálne demokracie zlyhali (vo výsledku rovnako ako väčšina diktatúr, avšak z iných dôvodov). Zlyhal štát. Zlyhala spoločnosť. Z toho pohľadu je jedno, či by 84-ročný dedko pošiel do roka alebo piatich, pretože covid to všetko urýchlil a jeho blízki buď videli, ako sa im pred očami udusil, alebo to nevideli, umieral osamotený, izolovaný v špitáli či starobinci a oni sa s ním nemohli ani poriadne rozlúčiť a vlastne ho ani pochovať spôsobmi, ktoré sú v tomto geografickom priestore po stáročia zaužívané. A takto zomierali ľudia nie po jednom, ale zomierali ich stovky, v niektorých regiónoch tisíce. Na niečo také nebola zvyknutá spoločnosť a už vôbec nie bežní jednotlivci. To všetko sú aspekty, ktoré nemožno opomínať. Uvidíme, ako sa prejavia v budúcnosti.
Erebos, otvárať hranice je risk. A ísť na dovolenku do cudziny je tiež risk, hoci menší než návrat k tomu, čo sa nazýva "voľný pohyb osôb". Ale keď sa zamyslíš, nie je z hľadiska možného šírenia choroby obdobný risk otvárať škôlky už teraz, od júna? Nebavme sa o lietaní na dovolenku - to vyznieva na základe tej sumy poznatkov, ktoré dnes máme ako čistý hazard. Ale aj lietanie za biznisom môžeme pokojne zaradiť do podobnej kategórie.
Lenže čosi iné je vydať sa na dovolenku individuálnou dopravou. Cesta autom na dovolenku do Chorvátska nie je skoro v ničom odlišná od cesty na dovolenku na opačný koniec Slovenska. Pobyt v Chorvátsku nemusí byť za stanovenia a dodržiavania rovnakých opatrení v ničom odlišný od pobytu na Slovensku... Jediné, čo by som považoval za skutočnú prekážku je, že už dnes vidno, ako Slováci, Česi ale aj tí Chorváti stratili kus zo svojej sebadisciplíny. A v lete to sotva bude lepšie...
Ale späť k tým škôlkam: jasne, máme 60-tisíc ľudí na OČR s deckami, treba ich dostať späť do práce, ale spomeňme si, kde v BA bolo identifikované jedno z prvých ohnísk (ak nie úplne prvé). A predstavme si, ak teraz príde do škôlky čo i len jedno choré dieťa... Čo tým chcem povedať? Premárnili sme kopu času, ktoré sme mali venovať napríklad aj tomu, aby sme zistili, do akej miery je premorená spoločnosť. A tiež tomu, aby sme zaviedli efektívnejšie mechanizmy, ako zachytiť nástup prípadnej ďalšej vlny (ani nevieme, či II. alebo III.), ako reagovať, keď nám niekde (inde než v osadách) začnú náhodou vyskakovať nové ohniská, atď.
