Mrzo, nie tak dávno som sľuboval, že napíšem na webforum niečo viac o inštitúte známom ako "castle doctrine", ktorý sa v roku 2005 ako určité nóvum dostal do nášho právneho poriadku. Na to som si, žiaľ, pre veľkú vyťaženosť, zatiaľ nenašiel čas. Naďalej však zbieram podklady k tejto problematike, ktorú chcem rozpitvať v rigoróznej práci. Verím, že už čoskoro.
Z pohľadu teórie práva, ktorá ma zaujíma predovšetkým, sú dôležité aj také aspekty, ako sú historické východiská castle doctrine, súvisiace filozofické a právno-filozofické otázky, rôzne úpravy a ich špecifiká v iných štátoch, atď. Z pohľadu praxe to až také dôležité nie je, preto to teraz opomeniem. Podstatné ale je uvedomiť si, že castle doctrine vychádza z tézy o nedotknuteľnosti obydlia. Všetci poznáme to
môj dom - môj hrad. A tento inštitút obsiahnutý v § 26 ods. 2 TZ nám dáva šancu ten "hrad" brániť. Pravda, až vtedy, keď je niekto dnu a neoprávnene doň vnikol alebo v ňom neoprávnene zotrvá.
Dôvodová správa, na ktorú som tu odkazoval (a ktorú nájdete aj v zlomizubovom linku), vysvetľuje, že ide vlastne o extenziu
práva brániť svoj život, zdravie a majetok (so zbraňou!) v tých situáciách, ktoré sa odohrajú v našom obydlí a nejde pri nich ešte o nutnú obranu. Pri realizácii tohto práva treba mať na pamäti imperatív, že takýmto konaním nesmie byť inému (myslené "narušiteľovi") úmyselne spôsobená smrť. Čo to všetko znamená v praxi?
Už skôr sme tu viacerí meditovali o tom, že si nevieme vybaviť prípad, keď sa tento inštitút uplatnil v praxi (tej slovenskej, pochopiteľne). Prípadov, keď niekto použil zbraň voči inému vo svojom obydlí, je síce kopa, ale spravidla tam išlo o konanie v NO. A to už je iný paragraf a celkom iný inštitút. Lepšie nemiešať jablká s hruškami. Takže kedy to bude konanie v zmysle § 26 ods. 2 TZ?
Na skúške z trestného práva alebo hoci aj na skúške žiadateľov o ZP by si zrejme uspel s nasledovným príkladom: Prídeš domov, odomkneš dvere a tam (v tvojom obydlí) stojí chlap. Nepoznáš ho, žena nie je doma, takže asi si ho tam nezavolala, aby ju... jej opravil kvapkajúci vodovodný kohútik. Proste chlap tam je a nemá tam čo robiť, z celej tej situácie ti je plus/mínus jasné, že do tvojho obydlia vnikol neoprávnene. Adresuješ mu výzvu, aby okamžite vypadol. Ignoruje výzvu, ergo neoprávnene zotrváva v tvojom obydlí. Podmienky splnené, vyťahuješ zbraň, hrozíš mu ňou. Nič nezaberá, on sa vydá smerom k tebe, výzvy nefungujú, tak tú zbraň použiješ aj na niečo iné než len na hrozbu. Samozrejme, dbáš na to, aby si mu úmyselne nespôsobil smrť.
Takto nejako by mohla vyzerať fiktívna situácia, ktorou by si uspokojil skúšajúceho docenta alebo napríklad prokurátora aj s komisiou. Realita by však - ako to už chodí - mohla byť diametrálne odlišná. Nie je ťažké si predstaviť, že aj takáto modelovka by bola zavádzajúca: ten chlap by u vás mohol byť preto, lebo je to susedkin dezorientovaný otec s Alzheimerom, zamknutý by tam mohol byť preto, aby nezdrhol a tvoja manželka by práve mohla niekde vonku hľadať susedu, aby si toho otca prišla vyzdvihnúť. Poriadne by nerozumel, prečo naňho reveš a mávaš zbraňou... To podotýkam len preto, že v tomto prípade asi nejestvuje celkom ideálna modelová situácia, ktorú by sme mohli bez výhrad prijať a podľa nej postupovať. Preto, podľa môjho názoru, je dôležité pochopiť tento inštitút s jeho nuansami a pokúsiť sa vypestovať si určitý cit, ktorý nám umožní v kritickej situácii rozlišovať a prijímať rozhodnutia, ktoré budú nielen dostatočne účinné ale následne aj obhájiteľné.
OK, alebo ešte inak: určite má zmysel diferencovať a aj s prihliadnutím na § 26 ods. 2 TZ menej razantne postupovať voči neznámemu chlapovi v tvojej pivnici alebo špajzi (ak je súčasťou obydlia), ba možno vyčkať, kým z toho - vzhľadom na jeho ďalšiu aktivitu - nebude konanie v zmysle § 25 TZ a oveľa razantnejšie sa vyporiadať s neznámym chlapom, ktorého nájdeš v detskej izbe a na tvoju výzvu dlabe a ešte spraví pohyb smerom k tvojmu dieťaťu. No... ale to už načrtávam scenáre, ktoré by sme mohli rozpitvávať hooodne dlho a hľadať ich slabé i silné stránky. To však nebol účel tohto príspevku.
P.S.: Ak niekto viete o prípade, ktorý bol klasifikovaný ako oprávnené použitie zbrane (vo svojom obydlí) v zmysle § 26 ods. 2 TZ, tak sem s ním!
Ako pises, asi by clovek na toto musel vypestovat nejaky cit, ale prave na to chybaju nejake realne pripady zo zivota s platnymi rozsudkami. V mojom pripade by som to riesil so zbranou len v pripade NO, resp. ako si pisal cakal, ci/kym sa situacia vyhroti na NO.