Vzhľadom, k faktu že som jedným z mála šťastných majiteľov zbrane
, skúsim niečo doplniť. Zbraní bolo vyrobených približne len 50 ks a dotlač sa vraj nechystá... Pokúsim sa zamerať na praktické postrehy a tiež porovnanie s Pi vz. 82 (aj keď to možno nie je ideálne porovnanie a nižšie sa aj pokúsim zdôvodniť prečo):
1) Veľkosť zbrane a použité strelivo dávajú aj laikovi tušiť pozoruhodne príjemnú streľbu. Môžem potvrdiť, že streľba z P9M je bez debaty kultivovanejšia a príjemnejšia ako z Pi vz. 82. Pri streľbe ruky nelietajú toľko hore a obrazec mieridiel dám po výstrele dokopy rýchlejšie. Dvojrany vychádzajú vcelku dobre, chod spúšte by mohol byť trochu kratší, inak spúšť je hladká, bez prepadov a príjemná. Pi vz. 82 má spúšť pocitovo podobnú (opäť by mohla byť kratšia ale v oboch prípadoch to nie je nič hrozné).
2) Presnosť je veľmi slušná, na 25m z P9M nastrieľam určite lepšie ako z Pi vz. 82, jednoducho príjemnejšie sadne do dlane, má o nejakých 6 mm dlhšiu hlaveň a hmotnosť prázdnej zbrane je o nejakých 30g vyššia čo asi nie je rozhodujúce, ale pokiaľ sa tieto veci sa na streľbe podpíšu, tak len pozitívne. Do P9M sa dá nasúkať o 3 kúsky viac ako do 82-ky, takže hmotnosť a kapacita zase opäť trochu vzrastie. Osobne som presvedčený, že príjemný úchop P9M a čitateľnejšie mieridlá sa podieľajú na jej presnosti asi najviac.
3) Spoľahlivosť je neporovnateľne vyššia ako u Pi vz. 82. Doteraz vystrelených cca 1500 nábojov vrátane spekancov a nemal som ani jednu zádržku. U Pi vz. 82 je vzpriečený náboj, vypadávajúci, alebo zaseknutý zásobník a množstvo iných závad zbrane niečím s čím sa musí celkom prirodzene rátať.
4) Pravdepodobne silnejšie laborácie streliva vz. 82 mi po asi 1000 ranách rozbili lúčik, čo výrobca v rámci záruky vyriešil výmenou lúčika a nahradením vratnej pružiny za silnejšiu. Odvtedy všetko OK, lúčik vizuálne nevykazuje opotrebenia, všetko nasvedčuje tomu, že už dlhodobo prežije. Nová vratná pružina je teraz trochu dlhšia ako jej vodítko, čo pri nasadzovaní záveru na rám pištole trochu znepríjemňuje zloženie, ale nie je to nič také, čo by sa nedalo za pár sekúnd zvládnuť. Pri použití silnejšej pružiny sa už aj tak pohodový spätný ráz ešte viac „umravnil“.
5) Celkový dojem zo zbrane mám veľmi pozitívny a to napriek problému s rozbitým lúčikom (treba tiež chápať aj to že sa jedná o sériu cca 50 ks zbraní a teda nebol priestor postupne vychytať všetky muchy).
6) Zrovnanie s Pi. vz 82 možno nie je tým najlepším, nakoľko som presvedčený, že 82-ka je dosť nešťastná zbraň, pričom nechápem ako s ňou mohla byť vyzbrojená armáda a polícia. Mnou napísané vety teda vyznievajú možno príliš v prospech P9M, ale chcem podotknúť, že väčšina zbraní, ktoré mi prešli rukou (a to nezávisle od kalibru) by dopadla v porovnaní s Pi vz. 82 rovnako. Pre zrovnanie som sa rozhodol len z dôvodu použitia zhodného streliva a teda priblíženia zbrane tým ľuďom, ktorí majú skúsenosť s Pi. Vz. 82. Náboj 9 Makarov je strelivom, ktoré pri maximálnom balistickom výkone umožňuje ešte použitie dynamického záveru, čo znižuje náklady na výrobu zbrane. V Pi vz. 82 sú očividne použité dosť nekvalitné materiály, čo sa pri takomto hraničnom strelive podpisuje na jej spoľahlivosti. Úplne iná situácia je u konštrukčne totožnej zbrane CZ 83 ale v kalibri 7,65 Browning, kde sa jedná o veľmi podarenú zbraň (sám ju vlastním a som nadmieru spokojný, pričom napr. za ospevovaný Walther PPK by som ju rozhodne nevymenil). Takže osobne mi z toho jednoznačne plynie, že každá ráž si zaslúži svoj rozmer zbrane, hmotnosť zbrane, dĺžku hlavne a kvalitu použitých materiálov, aby sa dalo hovoriť o dobrej zbrani. To sa týka ako .22 Short, tak . 44 Magnum. Odhliadnúc od počiatočných problémov z lúčikom, je P9M v tomto ohľade očividne o moc slušnejšie zvládnutá.
7) Záver: keby som mal v kategórii zbraní do 500 € známkovať ako v škole, tak P9M je za 1- a Pi vz. 82 za 3-.
ja si myslim, ze p9m je OK, no pri tiskom noseni, skôr schovam cz82 a v sucasnost,i pri dostupnych dieloch cz82, je to na to co potrebujeme NO-1 
no vymenim cz82 za p9m 