Fotograf, sorry, nechcem, aby to znelo arogantne, ale stále viem, čo sú relevantné info a čo nie. Veď pozri, čo som tu písal pred rokom, pred pol rokom... Niekedy som možno otravný, ale vždy konzistentný. Bez toho, aby som si teraz chcel hľadkať ego, niečo som tu mudroval aj o tom, že počty chorých a obetí (vtedy boli v desiatkach) nie sú zďaleka tým jediným a možno ani hlavným negatívnym dopadom. Už vtedy bolo jasné, čo sa na nás valí. Je to primárne otázka toho, aké zdroje využívame a ako s nimi pracujeme, najmä, ako ich vieme verifikovať. A ako odlišujeme fakty, najmä vedecké fakty, od ich interpretácií (a dezinterpretácií). Nechcem otravovať na WF mojimi mentálnymi pochodmi na túto tému, no od istého momentu, pomerne skorého, kedysi vlani v apríli, či máji, som prestal sledovať tuzemský mediálny mainstream na dennej báze. To bol prvý predpoklad, ako sa nenechať ovplyvniť tým pretlakom zväčša irelevantných info, ktoré sa na nás o covide valia a urobiť si vlastný obraz, aby sa človek mohol zariadiť po svojom.
No a či je za tými všetkými, často protichodnými, informáciami nejaký plán? Keďže poznám realitu tuzemských médií, mám dôvod domnievať sa, že skôr nie. Že skrátka len robia to, čo obvykle, teda naháňajú čítanosť/sledovanosť/kliky. A robia to niekedy aj profesionálne, kvalitne, ale príliš často aj vyslovene diletantsky, čo však tiež nie je nič nové v týchto luhoch a hájoch. Vzhľadom na to, na akom trhu a v akých podmienkach fungujú, sa niet čomu diviť. Cez PM by som bol možno konkrétnejší, tu sa obmedzím len na takéto konštatovanie. Cielená propaganda? Do istej miery áno, ale hľadať za tým nejaký temný plán isto netreba. Ľudia v tuzemských médiách - aspoň drvivá väčšina z nich - sú naozaj úprimne presvedčení o tom, že "vakcína je sloboda". A podľa toho konajú. Neberiem im právo na názor, akurát pokiaľ ide o covidové témy splynulo spravodajstvo s publicistikou, obvyklý aktivizmus sa posunul bližšie práve k tej propagande. Kto ale chce čosi iné, tak nech si otvorí zahraničné zdroje... ja neviem, hoci len český Reflex.
Čosi podobné platí aj o opatreniach, ktoré sa u nás nezriedka prijímajú spôsobom, z ktorého stávajú vlasy na hlave. Chaoticky, nesystematicky, občas diletantsky. Mnohé z tých opatrení inde fungujú. U nás? Aký iný benchmark, než je porovnanie obetí u nás a v krajinách rovnakého civilizačného okruhu s +/- rovnakým počtom obyvateľov (Dánsko, Fínsko, Chorvátsko) potrebujeme, aby sme videli rozsah zlyhania štruktúr, ktoré mali zo seba v ťažkých časoch dostať to najlepšie? Zmierme sa s tým, že tu máme extrém, keď oficiálne štruktúry, ktoré boli obvinené, že v istom momente níč nerobili a preto ľudia umierali, teraz robia niečo, resp. hocičo, čo im práve príde ako dobrý nápad, aby viac nemohli byť obviňované, že nič nerobili. Výsledok vidíme všetci...
