Zdravim,
velmi dlho som sa pohraval s myslienkou "co by bolo, keby zrazu nebolo, to co bolo".

V ostatnom case asi tri roky, som svoje zamyslanie sa na tuto temu zintenzivnil, vzhladom na obavu zo smerovania spolocnosti a udalosti a uprimne povedane, dnes je to jedna z veci, ktora ma najviac vnutorne tazia a zamestnavaju. Azda aj to je dovod, ze som pri prezerani webu a hladani informacii k wtshtf nasiel tuto stranku a s potesenim zistil, ze nie som sam. Vacsinou o takomto svojom uvazovani clovek nemoze hovorit nahlas, lebo ho vsetci odsudia a povazuju za paranoidneho blazna. Co uz. Ludska naivita a odvracanie pohladu od problemov v snahe predllzit pocit "vsetko je uplne ok" je silnejsia, ako ochota ich vidiet a postavit sa im. Precital som uz takmer vsetko, co ste tu popisali a je zrejme, ze sa tomuto venujete s obdivuhodnou zanietenostou a problemy jasne vidite. Takze Vas zdravim a budem rad, ak sa budem moct zapojit do diskusii, ktore tu rozvijate.
Raz som zazil take male shtf. Bolo to v roku 2003 v Kanade. Bol som tam par mesiacov v Toronte. Vtedy sa to tam nazyvalo BlackOut. Nik nevedel z akeho dovodu prestala ist elektrina a s tym spojene dalsie nasledujuce prejavy. Spravy sa roznili. Nik nevedel odhadnut dovod vypadku a uz vobec nie, ako dlho to bude trvat. Ked to zacalo, bol som v praci mimo mesta. Ked som v ten den prisiel domov a snazil sa rychlo urobit nejake zasoby, bolo uz neskoro. Sice som doma mal potraviny na niekolko dni, ale s vodou bol problem. Z vodovodu uz netiekla a obchody boli uplne vypredane. Skusil som niekolko v okoli. Tam kde este nahodou nieco mali no vacsinou nie velmi upotrebitelne, stal predavac na pulte s baseballovou palkou a strazil ludi co museli kradnut, lebo nemali doma zasobu, kreditky nefungovali a nemali peniaze cash. Voda sa nedala kupit ziadna forma a hlavne uz nikde. Nastastie som si spomenul na jedno zapadnute miesto kde bol automat na lad. Tak ja som vybrakoval ten. Vliekol som domov asi 30 kg ladu v rukach. To bola posledna zachrana. Cesta domov ziadna sranda. Lebo po uliciach behali ludia, co zhanali veci. Netrvalo dlho, kym si ma vsimli a uz bol problem. Najskor vyjednavali, aby som predal, ale to ani pocut samozrejme. Jedna velka drza cernoska mi zacala jedno vrece trhat z ruk, ktore som uz vtedy mal pekne zkrehnute... Zacala kricat a kedze som sa bal, ze bude este väcsi rozruch a viac ludi na mna nabehne a nemal som sa ako branit, tak som jej jedno dal... Potom som tie vrecia s ladom strcil do hustych krikov (ked som si bol isty, ze ma nik nesleduje) a na viac krat ponosil domov.
V podstate to bolo fakt lokalne a male SHTF. Netrvalo ani dlhu dobu a ludia, co boli normalne zabyvani, hlavne v domoch, nemali nijake obrovske zasadne probllemy. Bola to vsak studentska internatna cast mesta a teda internatisti, ale aj ludia z bytov uz problemy mali dost velke. Samozrejme telefony, mobilne siete, dopravna signalizacia, bankomaty, benzinky vsetko odstavene...
Keby to vsak malo trvat este niekolko dni, to by uz bolo fakt zle asi vsade.