Uviedol som to ako príklad práve preto, aby bolo každému jasné, akí suteréni, ehm, pardón, suveréni sa občas vyskytujú ako priestupkári.
Mrzí ma, že to rozhodnutie nemám k dispozícii, lebo zdôvodnenie, hoci rozpísané snáď na 3 alebo 4 strany bolo vskutku rozkošné. Jedna neustále sa opakujúca tautológia v duchu: "rozhodol som sa, lebo som sa rozhodol, tvrdím, že je to tak, lebo tvrdím, že je to tak" a potom dodatok, že aj keď NS SR rozhodol vo veci (takmer) identickej diametrálne odlišne - čo sa priestupkár, samozrejme, dozvedel od samotného domnelého priestupcu - jemu je to šuma fuk jedno, lebo on sa rozhodol práve takto a hotovo.
Že mal prípad "šťastný" koniec je jasné, no viem si predstaviť aj situáciu, keby si dotyčný povedal, že kašle na to a radšej zaplatí smiešnú pokutu a pár euri ako trovy konania. A žiaľ, viem v mojom okolí o ľuďoch, ktorí sa na to presne takto vyflákli, hoci mali v rukách rozhodnutie dosť pochybné a teda ľahko spochybniteľné. Ale to je asi na inú debatu.