LongShot 2014
Napísané: 29 Apr 2014, 02:26
Po minulorocnej pauze som znovu nabral odvahu, premohol navaly odporu voci prebijaniu a v spolocnosti vybornej posadky sa vybral do vzdialeneho Miedzyrzeczu na siedmy rocnik LongShot-u.
Dnes som sa konecne od minulej stredy aspon trochu vyspal (kedy som v noci na stvrtok "dorazal" prebijanie posledných zvyskov nabojov...), tak aspon par slov k tohtorocnej sutazi.
Po poradi, cesta vyborna, Poliaci sa do toho riadne opreli a ich dialnice su neskutocne, pokroky z roka na rok su pre mna v porovnani so situaciou u nas az neuveritelne. Plati to aj pre ostatne cesty. Staci k tomu povedat asi len tolko, ze do prveho vytlku sme vleteli az po navrate, samozrejme na nasej strane hranice.... Ubytovanie v Miedzyrzeczi celkom prijemne, kvalita papania velmi dobra, kvalita obsluhy zato ale velmi mizerna a to v celom meste. Nepochopitelny, zrejme lokalny zvyk, obsluha mala hosti celkom zjavne w dupe. Aspon kuchyne to ako-tak zachranovali.... (a pivo je tiez pekny shit, seriozny pivar by sa mal rozhodne predzasobit z domacich zdrojov, ci uz ceskych alebo slovenskych).
Prejdem trosku dalej, k sutazi samotnej. Tento rocnik bol poctom ucastnikov jednoznacne rekordny-viac nez tri stovky strelcov. Neviem, ci sa niekde v Europe kona vacsia sutaz.... Registracia a kontrola zbrani vsak prebiehala pomerne plynule a k mnozstvu ludi aj pomerne rychlo.
Trening sa zacal tesne pred poludnim, teplota sa pohybovala okolo prijemnych 20°C a ani vietor nebol nejako vynimocny, v porovnani so senickými piesocnymi burkami to bola pohodicka. Do vecera sme odbuchali 300, 600 a 800m, trening na 1075m sa z kapacitných dovodov nekonal. Nejakym nedopatrenim sa dvom ceskym kolegom neusli miesta na vzdialenost 800m a opravnene odchadzali dost nastvany. Pokial si spravne pamatam, predtym na LongShote neboli, takze skutocne mali smolu. V podstate vsetkym nasim a aj ceskym bratom trening vysiel, nezaznamenal som nejake mimoriadne problemy.
V priebehu piatkoveho treningu sa priebezne zaplnaju predajne stanky sponzorov sutaze, zlotowky a eura menia majitelov jedna radost. Tiez si doprajem par uzitocno/zbytocnych drobnosti o ktorych som presvedceny, ze ich "nevyhnutne" potrebujem...
V sobotu prebehlo oficialne otvorenie sutaze, tradicny prihovor velitela taktického polygonu doplnil aj general, splnomocneny ministrom obrany Siemoniakom (to je ten mily pan, ktory ked povie ano, tak sa mozeme tesit na dalsie a dalsie rocniky LongShotu). Jedna symbolicka rana z kanonu - trosku predcasna, ocividne prekvapila aj generala a pobavila auditórium - a sutaz sa mohla zacat (klingymu davam do pozornosti vyzdobeného Rosomaka v pozadi).
Zaciname tercom na 300 metrov a hned sa zeniem v ustrety katastrofe. Prve dve rany v bielom znamenaju slusnu bodovu stratu. Zvysok sice po korekci konci tam kde ma, cize v ciernom, ale uz je neskoro. Mal som to skontrolovat po prvej rane. Bodovy zisk je biedny, korunu tomu nasadila Bejaaatka, ked ma doraza informaciu, ze nastrielala 93 bodov. Radsej padam do bufetu analyzovat terc, aj ked mi je to uz houby platne. Vedla mna leziacemu Alesovi sa vodilo podobne, avsak chybu opravil uz po prvej rane. Potichu mu zavidim a nahlas si nadavam. Pribudlo mi teda prvych biednych 80 bodikov, silny podpriemer.
Pocas dlhej pauzy - predsa len to zaberie nejaky cas, kym sa vystrieda 10 rund - si trosku zlepsujem naladu motanim sa po stankoch a kecanim so starymi a novymi znamymi. Tu len podotknem, ze ak sa vsetko podari, tak v maji budeme mat na kile v Senici slusnu ucast nemeckych soudruhov a v priebehu roka sa slubili aj dvaja obyvatelia z krajiny milovnikov zabich stehienok. Toto je jedna z veci, ktoru mam na LongShote najradsej, moznost a dostatok casu na pokec s ludmi z roznych kutov Europy. O nieco spokojnejsie pozeram na nadchadzajucu seststovku.
Terc na 600 metrov. Zacina to celkom nadejne, prve tri zasahy koncia v ciernom. Ale po stvrtej sa objavuje zasah o tretej v bielom. Odhadometricky vypocet opravy sa rozbieha maximálnou rychlostou, nie je sa totiz prilis podla coho orientovat a odhadnut umysly vetra. Volim teda opravu, zda sa, ze uspesne. Zvysok zasahov konci v ciernom a to znamena prirastok dalsich 80 bodov. Výsledok sice priemerny, ale stale lepsie ako ta katastrofa na 300 metrov. Balim vystroj a vydavam sa smerom k cerstvym dobrotam v bufete. Taky cerstvy reznik a grilovana karkowka su takmer na nezaplatenie.
Po navrate na palebnu ciaru fotim asi dve najatraktivnejsie 338cky. Neustavajuci zaujem im zabezpecuju tlmice Ase Utra. Zvukovy prejav je parada, nieco ako ked odfukne poistny ventil pretlak v nejakom pneumatickom stroji. Okamzite ich pokrstim na fuukadla.
Pocas pauzy znovu prejdem stanky, vyspovedam znamych a snazim sa z Kestrela vymamit nejake rozumne palebne riesenie na nadchadzajucu osemstovku. Popritom vsetkom stale neprestavam velmi, velmi mocne mysliet na to, aby nezacalo prsat.
Terc na 800 metrov. Zacinam v pohode, A-Maxy bezpecne pristavaju v ciernom, avsak po stvrtej rane ma vyplasi prasknuta nabojnica. Nastastie vysla z komory lahko a v celosti von, inak by to bol asi fatalny problem. Zvysok ran takisto konci v ciernom, avsak vietor sa s nimi trosku pohral a tak vysledny rozptyl nie je zrovna ukazkovy. Spokojne dostrielavam a odchadzam smerom do bufetu nacerpat novu energiu a vyzalovat sa nejakej butlavej vrbe. Pribuda mi 76 bodov, clovek by prijal aj viac, ale ucim sa s tym zit.
Sobota je za nami, vysledky v ramci snahy a moznosti nie su najhorsie. Organizátori este v ten vecer promptne vesaju priebezne vysledky na stranku, takze pri veceri je o temu postarane.
V nedelu rano sme znovu na strelnici, caka nas posledna disciplina - terc na 1076 metrov. Pocasie stale hrozi moznostou zrazok, ale chvalabohu sa predpoved nepotvrdzuje. Kedze sa zmenili zostavy zmien, tak mam kopec casu na pripravu a popritom vyda aj casu na niektore nevyhnutne rozhovory ohladom sobotnajsieho dna. Konecne je aj moja, siesta runda prichadza na rad. Snazim sa vypozorovat smer vetra, kupodivu celkom uspesne, co mi potvrdzuje aj terc. Strana dobra, bez nutnosti opravy. Horsie je to s vyskou, sice je pat ran bezpecne v ciernom, avsak po nejakej meteozmene, mi dochadza k posunu zasahov smerom dole. To sa vsak dozvedam az neskor. Chcelo to nejake 2-3 vyskove kliky navyse a bolo by to veselsie. Takto to predstavuje zisk 40 bodov, co je predsa len trosku malo.
Po skocneni strelieb nasleduje tombola, ale uz som taky utahany, ze ma ledva pritiahnu slubovane zaujimave ceny. Samozrejme, stastie sa skodoradostne vyskiera od ucha po ucho a nacisto ma vynecha.
Od dvanástej do trinástej je hodinka na podanie protestov, strávime ju analytickym pokecom v bufete. Konecne nasleduje zaverecny ceremonial a prihovor vojenských predstavitelov, po ktorom nasleduje odovzdavanie diplomov a poharov napriec vsetkymi kategóriami. Kedze I. nastrielal velmi dobre a konci na velmi dobrom tretom miesta, pricom aj ja som zachoval urcity priemer, tak dostavame pohar a diplom za vitazstvo v dvojclennych druzstvach v kategorii Tactical Magnum.
Tesim sa na buduci rocnik a vsetkych zucastnenych. Takisto dufam, ze nasa vyprava bude zase o nieco vacsia.
Vysledky pre 2014 su zatial tu: Score
Dnes som sa konecne od minulej stredy aspon trochu vyspal (kedy som v noci na stvrtok "dorazal" prebijanie posledných zvyskov nabojov...), tak aspon par slov k tohtorocnej sutazi.
Po poradi, cesta vyborna, Poliaci sa do toho riadne opreli a ich dialnice su neskutocne, pokroky z roka na rok su pre mna v porovnani so situaciou u nas az neuveritelne. Plati to aj pre ostatne cesty. Staci k tomu povedat asi len tolko, ze do prveho vytlku sme vleteli az po navrate, samozrejme na nasej strane hranice.... Ubytovanie v Miedzyrzeczi celkom prijemne, kvalita papania velmi dobra, kvalita obsluhy zato ale velmi mizerna a to v celom meste. Nepochopitelny, zrejme lokalny zvyk, obsluha mala hosti celkom zjavne w dupe. Aspon kuchyne to ako-tak zachranovali.... (a pivo je tiez pekny shit, seriozny pivar by sa mal rozhodne predzasobit z domacich zdrojov, ci uz ceskych alebo slovenskych).
Prejdem trosku dalej, k sutazi samotnej. Tento rocnik bol poctom ucastnikov jednoznacne rekordny-viac nez tri stovky strelcov. Neviem, ci sa niekde v Europe kona vacsia sutaz.... Registracia a kontrola zbrani vsak prebiehala pomerne plynule a k mnozstvu ludi aj pomerne rychlo.
Trening sa zacal tesne pred poludnim, teplota sa pohybovala okolo prijemnych 20°C a ani vietor nebol nejako vynimocny, v porovnani so senickými piesocnymi burkami to bola pohodicka. Do vecera sme odbuchali 300, 600 a 800m, trening na 1075m sa z kapacitných dovodov nekonal. Nejakym nedopatrenim sa dvom ceskym kolegom neusli miesta na vzdialenost 800m a opravnene odchadzali dost nastvany. Pokial si spravne pamatam, predtym na LongShote neboli, takze skutocne mali smolu. V podstate vsetkym nasim a aj ceskym bratom trening vysiel, nezaznamenal som nejake mimoriadne problemy.
V priebehu piatkoveho treningu sa priebezne zaplnaju predajne stanky sponzorov sutaze, zlotowky a eura menia majitelov jedna radost. Tiez si doprajem par uzitocno/zbytocnych drobnosti o ktorych som presvedceny, ze ich "nevyhnutne" potrebujem...
V sobotu prebehlo oficialne otvorenie sutaze, tradicny prihovor velitela taktického polygonu doplnil aj general, splnomocneny ministrom obrany Siemoniakom (to je ten mily pan, ktory ked povie ano, tak sa mozeme tesit na dalsie a dalsie rocniky LongShotu). Jedna symbolicka rana z kanonu - trosku predcasna, ocividne prekvapila aj generala a pobavila auditórium - a sutaz sa mohla zacat (klingymu davam do pozornosti vyzdobeného Rosomaka v pozadi).
Zaciname tercom na 300 metrov a hned sa zeniem v ustrety katastrofe. Prve dve rany v bielom znamenaju slusnu bodovu stratu. Zvysok sice po korekci konci tam kde ma, cize v ciernom, ale uz je neskoro. Mal som to skontrolovat po prvej rane. Bodovy zisk je biedny, korunu tomu nasadila Bejaaatka, ked ma doraza informaciu, ze nastrielala 93 bodov. Radsej padam do bufetu analyzovat terc, aj ked mi je to uz houby platne. Vedla mna leziacemu Alesovi sa vodilo podobne, avsak chybu opravil uz po prvej rane. Potichu mu zavidim a nahlas si nadavam. Pribudlo mi teda prvych biednych 80 bodikov, silny podpriemer.
Pocas dlhej pauzy - predsa len to zaberie nejaky cas, kym sa vystrieda 10 rund - si trosku zlepsujem naladu motanim sa po stankoch a kecanim so starymi a novymi znamymi. Tu len podotknem, ze ak sa vsetko podari, tak v maji budeme mat na kile v Senici slusnu ucast nemeckych soudruhov a v priebehu roka sa slubili aj dvaja obyvatelia z krajiny milovnikov zabich stehienok. Toto je jedna z veci, ktoru mam na LongShote najradsej, moznost a dostatok casu na pokec s ludmi z roznych kutov Europy. O nieco spokojnejsie pozeram na nadchadzajucu seststovku.
Terc na 600 metrov. Zacina to celkom nadejne, prve tri zasahy koncia v ciernom. Ale po stvrtej sa objavuje zasah o tretej v bielom. Odhadometricky vypocet opravy sa rozbieha maximálnou rychlostou, nie je sa totiz prilis podla coho orientovat a odhadnut umysly vetra. Volim teda opravu, zda sa, ze uspesne. Zvysok zasahov konci v ciernom a to znamena prirastok dalsich 80 bodov. Výsledok sice priemerny, ale stale lepsie ako ta katastrofa na 300 metrov. Balim vystroj a vydavam sa smerom k cerstvym dobrotam v bufete. Taky cerstvy reznik a grilovana karkowka su takmer na nezaplatenie.
Po navrate na palebnu ciaru fotim asi dve najatraktivnejsie 338cky. Neustavajuci zaujem im zabezpecuju tlmice Ase Utra. Zvukovy prejav je parada, nieco ako ked odfukne poistny ventil pretlak v nejakom pneumatickom stroji. Okamzite ich pokrstim na fuukadla.
Pocas pauzy znovu prejdem stanky, vyspovedam znamych a snazim sa z Kestrela vymamit nejake rozumne palebne riesenie na nadchadzajucu osemstovku. Popritom vsetkom stale neprestavam velmi, velmi mocne mysliet na to, aby nezacalo prsat.
Terc na 800 metrov. Zacinam v pohode, A-Maxy bezpecne pristavaju v ciernom, avsak po stvrtej rane ma vyplasi prasknuta nabojnica. Nastastie vysla z komory lahko a v celosti von, inak by to bol asi fatalny problem. Zvysok ran takisto konci v ciernom, avsak vietor sa s nimi trosku pohral a tak vysledny rozptyl nie je zrovna ukazkovy. Spokojne dostrielavam a odchadzam smerom do bufetu nacerpat novu energiu a vyzalovat sa nejakej butlavej vrbe. Pribuda mi 76 bodov, clovek by prijal aj viac, ale ucim sa s tym zit.
Sobota je za nami, vysledky v ramci snahy a moznosti nie su najhorsie. Organizátori este v ten vecer promptne vesaju priebezne vysledky na stranku, takze pri veceri je o temu postarane.
V nedelu rano sme znovu na strelnici, caka nas posledna disciplina - terc na 1076 metrov. Pocasie stale hrozi moznostou zrazok, ale chvalabohu sa predpoved nepotvrdzuje. Kedze sa zmenili zostavy zmien, tak mam kopec casu na pripravu a popritom vyda aj casu na niektore nevyhnutne rozhovory ohladom sobotnajsieho dna. Konecne je aj moja, siesta runda prichadza na rad. Snazim sa vypozorovat smer vetra, kupodivu celkom uspesne, co mi potvrdzuje aj terc. Strana dobra, bez nutnosti opravy. Horsie je to s vyskou, sice je pat ran bezpecne v ciernom, avsak po nejakej meteozmene, mi dochadza k posunu zasahov smerom dole. To sa vsak dozvedam az neskor. Chcelo to nejake 2-3 vyskove kliky navyse a bolo by to veselsie. Takto to predstavuje zisk 40 bodov, co je predsa len trosku malo.
Po skocneni strelieb nasleduje tombola, ale uz som taky utahany, ze ma ledva pritiahnu slubovane zaujimave ceny. Samozrejme, stastie sa skodoradostne vyskiera od ucha po ucho a nacisto ma vynecha.
Od dvanástej do trinástej je hodinka na podanie protestov, strávime ju analytickym pokecom v bufete. Konecne nasleduje zaverecny ceremonial a prihovor vojenských predstavitelov, po ktorom nasleduje odovzdavanie diplomov a poharov napriec vsetkymi kategóriami. Kedze I. nastrielal velmi dobre a konci na velmi dobrom tretom miesta, pricom aj ja som zachoval urcity priemer, tak dostavame pohar a diplom za vitazstvo v dvojclennych druzstvach v kategorii Tactical Magnum.
Tesim sa na buduci rocnik a vsetkych zucastnenych. Takisto dufam, ze nasa vyprava bude zase o nieco vacsia.
Vysledky pre 2014 su zatial tu: Score
Blahozelam k vysledku a ten dyplom s "y" je fakt pekny.
