toto som nahodou objavil....ak to tu už bolo ospravedlnujem sa
toto je z komentara k Trestnemu zakonu, k § 25 nutna obrana:
Podstatou nutnej obrany je odvracanie útoku človeka–útočníka na záujmy chránené trestným zákonom.
Čin inak trestný, pozri vysvetlivku k § 24. Konanie v nutnej obrane nie je protiprávne, nie je trestným činom. Ide o uplatnenie práva proti bezpráviu činom, ktorý by inak bol trestným činom.
Útok je vždy protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným TZ. O útok človeka ide aj vtedy, ak by došlo k napadnutiu poštvaným zvieraťom, ktoré je vlastne nástrojom v rukách útočníka. Útok má spravidla znaky trestného činu, ale nemusí (napr. pri menšej intenzite útoku na telesnú integritu človeka, keď nie sú naplnené znaky ublíženia na zdraví). Útok má väčšinou formu konania, ale môže byť tiež opomenutím (napr. neopustenie cudzieho bytu a zotrvávanie v ňom). Nevyžaduje sa , aby útočník bol trestne zodpovedný. Preto je nutná obrana prípustná aj proti útoku dieťaťa, osoby nepríčetnej alebo osoby, ktorá konala v skutkovom omyle.
Útok hrozí priamo, ak má nastať ihneď, bezprostredne, v najbližšom okamihu. Napadnutý pritom nemusí čakať, až útočník udrie prvý. Podstatné je, že iniciatíva musí vychádzať od útočníka. Preto nejde o nutnú obranu, ak bol útok vyprovokovaný.
Útok trvá, pokiaľ neskončilo nebezpečenstvo pre napadnutý chránený záujem. Ukončenie útoku nie je totožné s dokonaním činu (napr. nutná obrana je možná v prípade páchateľa, ktorý sa zmocnil cudzej veci a odchádza z miesta činu). Ukončenie útoku nastáva vtedy, ak nebezpečenstvo pre napadnuté záujmy pominulo alebo tieto záujmy boli už porušené a nehrozí nebezpečenstvo ďalších škôd.
Záujmy chránené trestným zákonom sú záujmy, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení trestných činov uvedených v osobitnej časti TZ, predovšetkým život, zdravie majetok, osobná a domová sloboda, česť, ľudská dôstojnosť a to aj vtedy, ak sa týkajú inej osoby než obrancu. Chránené záujmy ohrozuje i útok vyprovokovaný. O nutnú obranu preto nejde, ak je útok vyprovokovaný preto, aby mohol byť na útočníkovi spáchaný trestný čin.
Ods. 2.
Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku.
Túto podmienku treba hodnotiť vždy podľa všetkých okolností prípadu a podľa toho ako sa situácia javila v čase činu. Obrana musí byť tak intenzívna, aby útok mohla aj reálne odvrátiť. Aby bola účinná musí byť silnejšia než útok, intenzívnejšia, než iba „primeraná“. Nesmie však nastať celkom zjavný (hrubý) nepomer medzi intenzitou obrany a útoku (napr. úmyselné usmrtenie zlodeja pri krádeži peňaženky).
Celkom zjavné je to, čo je nepochybné, jasné, očividné najmä z hľadiska predstáv osoby, ktorá sa bráni (pozri R 41/1980). Slovami „celkom zjavne“ sa vyjadruje veľmi široká možnosť konať v nutnej obrane. Hranice obrany „nie celkom zjavne neprimeranej“ sú oveľa širšie než obrany „primeranej“. Kritériom celkom zjavnej neprimeranosti obrany sú všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä však spôsob útoku (charakter útoku, proti akým záujmom útok smeruje, spôsob jeho vykonania, použité prostriedky), miesto a čas útoku (či k útoku došlo na osamelom mieste bez možnosti pomoci iného, v nočných hodinách), okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu (pomer fyzických síl, pomer pohlaví).
U nutnej obrany nie je podmienkou jej subsidiarita. Je právom občana či sa rozhodne pre obranu alebo pre iné východisko (napr. privolanie polície).
Ods. 3. Ide o rozšírenie podmienok uplatnenia nutnej obrany. Ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku avšak za situácie, že obranca konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia, zákon umožňuje nepovažovať takúto osobu za trestne zodpovednú. Pre posúdenie trestnej zodpovednosti bude teda dôležité v akom psychickom stave sa obranca v dôsledku útoku nachádzal, intenzita jeho rozrušenia sprevádzaná strachom, neistotou, preľaknutím sa, vzhľadom na moment prekvapenia, časovú tieseň, osobu útočníka. a ďalšie objektívne okolnosti. Rozhodujúcim podkladom bude pritom posudok znalca.
Ods. 4. Ide o prípady konania v omyle, keď útok nie je skutočný, avšak obranca sa mylne domnieva, že útok hrozí. Takéto konanie v domnelej obrane (tzv. putatívna obrana) sa posudzuje podľa všeobecných zásad ako keby išlo o skutočný útok. Ak bol omyl (skutkový negatívny) zavinený z nedbanlivosti (nevedomá nedbanlivosť) bude sa konajúci zodpovedať za spôsobený následok podľa ustanovení o príslušných trestných činoch z nedbanlivosti.
Omyl – pozri vysvetlivku k § 15.
Zavinenie z nedbanlivosti – pozri vysvetlivku k § 16.
Ak neboli dodržané zákonom ustanovené podmienky pôjde o tzv. vybočenie z medzí nutnej obrany (exces). Môže ísť o trestný čin dolózny i kulpózny a podľa § 36 písm. i) sa to posudzuje ako poľahčujúca okolnosť.
R 25/1976: Pri vybočení z medzí nutnej obrany nemožno vychádzať len z toho, či napadnutý zranil útočníka, pričom sám žiadne zranenie neutrpel, ak obrana bola v súlade s § 25 TZ. (upravené znenie)
R 9/1980: O nutnú obranu ide aj vtedy, keď osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok, ktorý je namierený proti telesnej integrite inej osoby. Nutná obrana je prípustná i proti útoku, ktorý smeruje proti domovej slobode spôsobom uvedeným v § 194 TZ. V takomto prípade trvá útok do tej doby, pokiaľ sa nepodarí útočníka, ktorý vnikol do obydlia iného s úmyslom vykonať tam násilie z obydlia vyhnať. (upravené znenie)
R 8/1988: Okolnosť, že obranca prestal pred útočníkom utekať, zostal stáť a začal sa trvajúcemu útoku brániť, nevylučuje možnosť splnenia všetkých podmienok nutnej obrany.
R 36/1991: Pri použití dôvodov, ktoré vylučujú protiprávnosť podľa § 25 TZ o nutnej obrane, nemôže súd vychádzať zo záveru, že útok zo strany poškodeného „sa veľmi pravdepodobne neskončil“. Ak túto otázku nie je možné celkom bezpečne zistiť vykonanými dôkazmi, je nevyhnutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo a z hľadiska skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený TZ urobiť záver, že útok v čase činu obvineného, ktorý sa mu bránil, trval. (upravené znenie)
R 18/1996: Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.
Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú obranu.
Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník. (upravené znenie)