Zoid, tvoj príbeh ako ťa vyplaší kanček motkajúci sa opodiaľ a ty duchaprítomne tasíš... Nechcem sa posmievať, ale keby ťa ten kanec chcel napadnúť, asi by tam len tak nestál a nefunel a určite by ho neodradilo, že si tasil kvér. Práve preto je diviačia zver viac-menej v pohode, lebo aj keď sa jej nepáči tvoja prítomnosť, obvykle sa ťa snaží zahnať inými spôsobmi. Preto som sa smial a stále sa smejem nad tým, ako dramaticky tu niektorí prežívajú možnosť, že raz niekde v lese naďabia na diviaky. Podobných prípadov, dokonca aj na podstatne menšiu vzdialenosť, som bez ujmy za posledné roky zažil niekoľko. Asi ako každý, kto sa pohybuje v lesoch, kde sú premnožené diviaky...
Zoid, ak ale ten tvoj príbeh považuješ za argument, že tvoje trenky by zostali čisté aj v prípade, že by ten diviak vybehol takmer spod tvojich nôh, čo sa vo vysokej tráve alebo napríklad v kukurici stáva úplne bežne, tak to určite nechcem spochybňovať. Netvrdím, že si posero, alebo že väčšina tu prítomných je poserovcov. Škoda, ak si ironickú poznámku o trenkách a pracom prášku vzal vážne. Myslel som, že tá irónia z toho srší a sotva sa nájde niekto, komu chýba nadhľad natoľko, aby to začal vážne rozpitvávať. Hoci vychádzal som z reality. Počul som dve story o borcoch, ktorých ani strelná zbraň pri strete s medveďom (zdôrazňujem, že nijako dramatickom) neuchránila od toho, aby si "strelili" do treniek. Nie som deduško Večerníček, aby som to tu rozpisoval, môžeme to ale prebrať pri pive. Rovnako ako ti môžem porozprávať príbeh o starom poľovníkovi, ktorý sa celý život bál sám v lese a najviac mu lepilo z diviakov.
Zoid, ja naozaj nechcem zbytočne zavádzať ostatných príbehmi o nejakých zábavných figúrkach ani o hrdinoch, ktorí včas vytušili nebezpečenstvo, duchaprítomne tasili a ubránili sa strašným predátorom (teda divým sviniam a medveďom), ktorí pobehujú po slovenských horách. Aj moje trenky zostali v cajku, keď mi naposledy 30.12. vybehlo celé stádo divých svíň takmer spod nôh. Neutiekli včas a potom vyčkávali. Vyrazili v momente, keď sme boli od nich bližšie ako 3 m. Keďže to bola posliedka na dančiu, pušky sme mali cez rameno. Našťastie vyrazili opačným smerom. Ale keby (z nejakého zvláštneho dôvodu) vyrazili na nás, potom by som chcel vidieť, ako by to vyzeralo s tasením a či by potom bol ešte čas aj na mierenie. Navyše si stojím za presvedčením, ktoré som vyjadril už skôr, že ak si ostražitý (natoľko, aby si v prípade potreby aktivoval všetky tie mechanizmy a svalovú pamäť a tasil zbraň), tak je dosť pravdepodobné, že včas rozpoznáš znaky prítomnosti divej svine alebo medveďa v bezprostrednom okolí a dáš si o to viac záležať, aby si sa vyhol stretu.
Ale vieš, čo je na tom najkrajšie? Presne toto som napísal už v tom prvom príspevku, že pri strete s medveďom alebo divou sviňou je dosť pravdepodobné, že nebude moc času na mierenie a ak zaútočí frontálne, budeme strieľať na masu rútiacu sa proti nám. Toto je podstatné! Toto je to, za čím si stojím a čo možno podložiť mnohými prípadmi útokov. Aj tými medializovanými. Škoda, že si sa chytil úplne čohosi iného a nepodstatného. Aby bolo jasné a nemusel som sa k tomu už vracať: ja a ani nikto iný tu netvrdí, že sa to celé nemôže zbehnúť aj úplne inak. Môže! Stačí si len prečítať príhody, ktoré spomína outdoorman, alebo trocha pogoogliť...
EDIT: zmenený prvý odstavec.