Webforum.sk

C08R4 napísal:Tu nezrelost si moze vykladat kazdy inak (Pokal tam jasne nebude definovana nezrelost, ako si ju napr. popisal) a vznika tam priestor na diskriminaciu. Priklad: iba vcera ste mali 21 rokov a este nieste zrely, si môze mysliet. Predpokladam, ze uz 18 rocny svojpravny clovek zrely je, ma zodpovednost a potvrdil to bezuhonnostou a spolahlivostou, dosiahol predpisany vek. Ja by som psychologicke keci do toho netahal a riesil by som to v style prezumcie neviny. Ked zijeme v tej "demokracii" kazdy by mal dostat sancu, pokial nema preukazatelnu a ozaj zavaznu ujmu na zdravi.

C08R4 napísal: Myslim, ze to uz hranici s diskriminaciou a keby sa ma to dotykalo, neviem ci by som to nedal na súd!

1
(Návrh)
ZÁKON
z ........... 2009,
ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z. , zákona č. 132/2005 Z. z., zákona
č. 529/2005 Z. z. , zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona
č. 445/2008 Z. z a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ...... sa mení
a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a na zbrane a strelivo, nadobudnuté
podľa tohto zákona, používané príslušníkmi Policajného zboru pri služobnej činnosti podľa
osobitného predpisu2a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
2a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov.
2. V § 19 odsek 1 znie:
„(1) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby na ktorú sa hľadí
akoby nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za niektorý z úmyselných trestných činov proti životu a zdraviu, niektorý z trestných
činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, niektorý z úmyselných trestných činov
všeobecne nebezpečných, niektorý z trestných činov proti republike, niektorý
z trestných činov proti výkonu právomoci orgánu, niektorý z trestných činov proti
brannosti, niektorý z úmyselných trestných činov proti službe v ozbrojených silách,
niektorý z trestných činov proti obrane vlasti, niektorý z úmyselných trestných činov
vojenských, niektorý z trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, trestných činov
terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových, za trestný čin zabitia, trestný čin
usmrtenia spáchaný pod vplyvom návykovej látky, trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby, trestný čin únosu, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, trestný čin pytliactva, trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice, trestný
čin prevádzačstva, trestný čin vzbury väzňov, trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov, trestný čin nebezpečného vyhrážania, trestný čin opilstva a trestný čin
týrania zvierat alebo
za iný trestný čin ako je uvedený v písmene a), ak bol spáchaný so zbraňou alebo
násilím.“
2
3. V § 19 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne
podmienečne zastavené a nebolo rozhodnuté alebo nemá sa za to, že sa obvinený
osvedčil alebo nebolo rozhodnuté, že sa v trestnom stíhaní pokračuje,“
4. V § 19 ods.2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako b) až f).
5. V § 19 ods.2 písm. e) tretí bod znie:
„ 3. proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví,
úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím,“
6. V § 19 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
7.V § 39 ods.1 sa vypúšťajú slová „písm. a)“.
8. V § 39 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
9. V § 59 sa vypúšťajú písmená b) a c). Súčasne sa zrušuje označenie písmen .
10. V § 61 ods. 1 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
11. Za § 72a sa vkladá § 72b, ktorý znie:
㤠72b
„Zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania
(1) Trestnosť nedovoleného ozbrojovania zaniká u osoby, ktorá bez povolenia drží zbraň
kategórie A, kategórie B, kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní, ak v lehote do
30. apríla 2010 túto zbraň alebo strelivo dobrovoľne odovzdá do úschovy ktorémukoľvek
útvaru Policajného zboru; ten o prevzatí vydá potvrdenie.
(2) Ten, kto odovzdal zbraň podľa odseku 1, môže podať žiadosť o jej zaevidovanie, ak
touto zbraňou nebol podľa odborného vyjadrenia útvaru ministerstva špecializovaného na
znaleckú činnosť 40) spáchaný trestný čin; žiadosť možno podať do dvoch mesiacov
od písomného oznámenia, že zbraňou nebol spáchaný trestný čin, ktoré zašle policajný útvar.
Policajný útvar zaeviduje zbraň, ak sú splnené podmienky podľa § 37, s tým, že sa nepožaduje
predloženie potvrdeného nákupného povolenia alebo potvrdeného zbrojného sprievodného
listu a preukázanie spôsobu zákonného nadobudnutia zbrane. Ak osoba o zaevidovanie
zbrane nepožiada v ustanovenej lehote alebo ju neprevedie na inú osobu podľa odseku 4,
zbraň pripadne do vlastníctva štátu a spravuje ju ministerstvo.
(3) Ten, kto odovzdal strelivo podľa odseku 1, ho môže nadobudnúť do vlastníctva, ak sú
splnené podmienky podľa § 12. Strelivo posúdi a zaradí do príslušnej kategórie svojim
3
odborným vyjadrením útvar ministerstva špecializovaný na znaleckú činnosť.40)
(4) Ten, kto odovzdal zbraň alebo strelivo, môže počas ustanovenej lehoty previesť
vlastníctvo zbrane alebo streliva na osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 12 a § 37.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Dňa 20. mája 2009 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky o tom, že niektoré ustanovenia zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o definovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti pre vydanie zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, ktoré podľa ústavného súdu svojim širokým záberom presahujú verejný záujem deklarovaný zákonom, aby osoby, ktoré majú sklon k násiliu alebo sa v minulosti dopustili trestnej činnosti so zbraňou, nemohli sa tejto činnosti dopúšťať opakovane. Ústavný súd ako príklad neodôvodneného rozsahu trestných činov, ktoré spôsobujú stratu bezúhonnosti osoby uviedol majetkovú trestnú činnosť, činy hospodárske proti mene a daňové trestné činy, trestné činy proti priemyselným a autorským právam. Ústavný súd tiež namietol nesúlad stanovenia bezúhonnosti a spoľahlivosti s článkom 49 ústavy, pretože zákon o strelných zbraniach obsahuje vo formulácii podmienok bezúhonnosti a spoľahlivosti aj priamo zo zákona uloženie sankcie, ktorá má znaky trestnej sankcie a vymyká sa trestnému právu. Ústavný súd tiež vyhlásil za nesúladný s ústavou § 19 ods. 3 a 4 zákona o strelných zbraniach a strelive, podľa ktorých sa v určitých prípadoch k posúdeniu bezúhonnosti a spoľahlivosti vyjadruje osobitná komisia zriadená ministrom vnútra, pričom jej stanovisko je záväzné. Ústavný súd konštatoval, že konečné posúdenie vo vzťahu k vydaniu zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie prislúcha orgánu verejnej moci v správnom konaní a osobitná komisia takýmto orgánom nie je. Ústavný súd ešte rozhodol o neústavnosti § 39 ods. 2 a § 59 písm. b) a c) zákona o strelných zbraniach a strelive, pretože tieto ustanovenia zavádzajú prepadnutie zbrane a streliva v prospech štátu bez určenia náhrady.



Predložený návrh zákona výhrady ústavného súdu odstraňuje. V súvislosti s bezúhonnosťou sa definujú konkrétne trestné činy resp. skupiny trestných činov, ktoré majú za následok jej stratu. Ide najmä o trestné činy, ktoré boli spáchané násilím, so zbraňou, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne boli spáchané pod vplyvom návykovej látky, a preto nie je žiadúce aby páchatelia týchto trestných činov boli bezúhonní na účel vydania zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie. Zároveň, v súlade s nálezom ústavného súdu, sa navrhuje ustanoviť, že bezúhonnosť sa znova nadobúda zahladením odsúdenia. Návrhom zákona sa tiež vypúšťajú ustanovenia o osobitnej komisii na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti a ustanovenia súvisiace s prepadnutím zbrane a streliva v prospech štátu.



Navrhovaná úprava tiež opätovne ustanovuje tzv. zbraňovú amnestiu, ktorej cieľom je zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania osôb, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do týchto zbraní, ak v určenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajného zboru. Pri jej koncipovaní sa vychádzalo z predchádzajúcich skúseností, konkrétne zo zbraňovej amnestie v roku 2005 keď v priebehu 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 490 zbraní. V Českej republike bol využitý inštitút zbraňovej amnestie už tri krát, pričom tretie obdobie skončilo 31.7.2009.





Návrhom zákona sa tiež umožňuje použitie zbrane vo vlastníctve príslušníka Policajného zboru pri jeho služobnej činnosti. Umožňuje sa to najmä v súvislosti s § 61 zákona o Policajnom zbore, ktorý upravuje použitie zbrane širšie ako zákon o strelných zbraniach a strelive.



Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 1



Použitie zbrane vo vlastníctve policajta podľa zákona o Policajnom zbore nemá oporu v niektorých ustanoveniach zákona o strelných zbraniach a strelive, predovšetkým v § 28 ods. 1 písm. n), podľa ktorého držiteľ zbrojného preukazu (policajt) je povinný strieľať zo zbrane, ktorú je oprávnený držať alebo nosiť, len v miestach, kde je na to oprávnený podľa zákona o strelných zbraniach alebo podľa zákona o poľovníctve, alebo na strelniciach, ak nejde o použitie zbrane na ochranu života, zdravia alebo majetku.



Použitie zbrane, a teda aj zbrane vo vlastníctve policajta podľa § 61 zákona o Policajnom zbore je podstatne širšie.



Taktiež použitie zbrane vo vlastníctve policajta podľa zákona o Policajnom zbore v čase služby nemá oporu v niektorých ustanoveniach zákona o strelných zbraniach.



Preto je potrebné ustanovenia zákona o strelných zbraniach zmeniť v úprave vylúčenia niektorých ustanovení zákona o strelných zbraniach pri používaní zbraní a streliva, ak sa používa pri služobnej činnosti podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.





K bodu 2

V súlade s nálezom ústavného súdu sa ustanovuje okruh trestných činov, ktoré majú za následok stratu bezúhonnosti osôb na účely zákona o strelných zbraniach a strelive. Ide najmä o trestné činy, ktoré boli spáchané násilím, so zbraňou, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne boli spáchané pod vplyvom návykovej látky, a preto nie je žiadúce aby páchatelia týchto trestných činov boli bezúhonní na účel vydania zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie. Stratu bezúhonnosti bude mať aj za následok spáchanie akéhokoľvek trestného činu so zbraňou alebo použitím násilia pričom znaky takýchto konaní sú ustanovené v § 122 ods. 3, resp. 122 ods. 7 Trestného zákona.



K bodu 3 až 5


Reaguje sa na nálet ústavného súdu vo vzťahu k spoľahlivosti osôb. Zo zákona sa vypúšťa dôvod straty spoľahlivosti súvisiaci so schváleným zmierom a vo vzťahu k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania sa ustanovuje, že prekážka straty spoľahlivosti sa odstraňuje tým, že sa obvinený osvedčil.



Okrem toho sa v súlade s nálezom ústavného súdu pri spoľahlivosti vypúšťa recidíva majetkových priestupkov a naopak sa zavádza recidíva priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu spáchaných násilím.



K bodu 6



Reaguje sa na nálet ústavného súdu, ktorý rozhodol o neústavnosti ustanovení o osobitnej komisii zriadenej ministrom vnútra na posudzovanie spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb.




K bodom 7 až 10



Legislatívne úpravy súvisia s tou časťou nálezu ústavného súdu, ktorý rozhodol o neústavnosti tých ustanovení zákona o strelných zbraniach a strelive, ktoré upravujú prepadnutie zbrane a streliva v prospech štátu.



K bodu 11



Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň a strelivo definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktoré osoba prechováva bez povolenia.



Zmenou zákona sa sleduje zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva medzi obyvateľstvom, ako aj identifikáciu zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.



Inštitút „zbraňovej amnestie“ už bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z. ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005 a tento doplnil zákon č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach“) o § 72a Zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania. Právna úprava zákona o strelných zbraniach vytvorila na časovo obmedzené obdobie - 12 mesiacov možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru. Počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane.



V priebehu 12 mesiacov bolo počas “zbraňovej amnestie“ celkovo odovzdaných 3490 zbraní, pričom v posledných týždňoch pred skončením 12 mesačného obdobia narastal počet odovzdaných zbraní, čo odrážalo dôveru občanov v tento inštitút bez dôsledkov na ich trestnosť za nedovolené ozbrojovanie.



V Českej republike bol inštitút „zbraňovej amnestie“ využitý už tri krát pričom tretie obdobie sa skončilo 31. 7. 2009.

Strelivo posúdi a zaradí do príslušnej kategórie svojim
odborným vyjadrením útvar ministerstva špecializovaný na znaleckú činnosť.