ČLÁNOK: Real MilSim alebo ako HPčkári snajprov chytali
V dňoch 4-6.9 sa vo vojenskom priestore Záhorie konala medzinárodná súťaž v taktickej streľbe vojenských, policajných a civilných strelcov. Pár kamošov, referencií, telefónov a zrazu sme boli in. Na posledný deň bola pre súťažiacich pripravená záverečná taktická hra ktorá mala overiť ich "skills" v reálnej situácii. A HP90 hralo op-force pre 18tich "najlepších".
Scenár pre snajprov vcelku jednoduchý. O 09:00 boli vysadený v teritóriu ovládanom drogovou mafiou cca 3km od ich základne. Dostali ortofoto mapu s vyznacenou pozíciou štartu a streleckou zónou. Terčom bol "pilot" vrtuľníka ktorý nesmel za žiadnu cenu o 13:00 odletieť. Strelecká vzdialenosť cca 400m, povolená jediná rana. Prieskum hlásil možnosť nepriateľských hliadok v teréne. Priblíženie bolo nutné vykonať nepozorovane a neurobiť rozruch ktorý by prezradil misiu.
Našou úlohou bolo hrať miestnych "Muchachos" strážiacich cestu ktorá viedla terénom a kryla prístup k základni zo smeru kde boli vysadení snajpri. Cesta mala 3km a viedla najbližšie cca 500m od streleckej zóny. 10 strážcov na 3000m s obmedzeniami ktoré zakazovali blúdiť terénom a povoľovali iba hliadkovať po ceste a v jej tesnej blízkosti pokiaľ sa nič nedeje nám nedávala príliš veľa šancí. Urobili sme rýchly prieskum našej zóny a vybrali najvýhodnejšie miesta hliadok. Dôraz sme dali na miesta ktoré sa nám pozdávali ako najpravdepodobnejšie, rozložili nástražné systémy a trpezlivo sme čakali čo nám predvedú "profesionáli".
Prvé dve hodiny bolo ticho a potom prišiel prvý kontakt na jednom z predpokladaného miesta na kraji zóny. Prvá korisť z Česka sa nás pokúsila uplatiť prísľubom fľašky, ale nebolo jej to moc platné. Hurrá, skóre nebude na nulu. Vzápätí sa rozpútalo peklo. Na viacerých miestach naraz sa začínali objavovať kontakty tam kde sme ich čakali. Ťažká smola alebo excelentne plánovanie? Prejavila sa dokalá súhra v štýle HP90+ a rádiová synchronizácia keď sme si po nich chodili vždy viacerý z niekoľkých strán, často bez toho aby vôbec tušili že nás majú v boku alebo chrbte. Obvykle hliadka na ceste robila volavku a blízka podpora žala úrodu. Ako sme ich postupne hlásili a privážali organizátorovi, jeho tvár nadobúdala ustarostený výraz. Naše žiarili.
Najkrajším úlovkom bol britský armádny inštruktor, ktorý dovtedy viedol celkové skóre súťaže. Podarilo sa im nás obísť, ale našťastie Dušan pri previerke terénu v snahe nájsť iného snajpra ktorý sa pred časom vyparil cez naše línie spozoroval ľahučký podozrivý pohyb a o 10minút boli aj s patnerom obkľúčený v preliačine kde oddychovali pred poslednou fázou presunu. Vyhradený čas sa chýlil ku koncu a naše skóre bolo jedenásť úlovkov z osemnástich možných. Spokoný s výkonom sme zbalili "claymores" a vybrali sa socializovať sa.
Kofola, obed a pečené prasiatko zvihlo náladu aj tým ktorý neprešli a o chvíľku sme už boli na tristo metrovej strelnici a testovali všetko čo bolo k dispozícii. Od bežných vojenských vecí až po vytunované britské L96 v kalibri .338LapuaMagnum či .308Win. alebo sa zabávali "shoot out" pararelným pištoľovým rozstrelom na kovové popre. Ďeň ako má byť ...
Poznamka: Heh, ani som si nevsimol kedy mi ju ti airsoftaci stihli odfotit
Gunslinger
a na pozorovanie pouzivas puskohlad na puske, aby si v pripade nutnosti mohol okamzite vystrelit (navyse usetris nesenu hmotnost tym ze nemusis nosit aj pozorovak). 