Vstúpim Vám trocha do debaty, ak môžem
yarco napísal:...hotový majster sveta odtiaľ asi nevzíde...
Pred pár rokmi vyhral ME ISSF
kamarát, ktorý začínal tak, že strieľal z kuchyne do obývačky, lebo strelnicu mal ďaleko.
V jednej nemenovanej strelnici v BA predávajú terče kde je 6 malých kruhov na veľkom papieri, na tom sa dá tiež trocha prenášať. Stredy môžu byť od seba asi pol metra (asi?) a to je myslím na začiatok celkom slušná vzdialenosť. Tak isto som tam párkrát videl behať chalana medzi stavmi a strieľať na jeden terč, samozrejme keď tam bol sám a nikto iný tam nebol. Nechcem na to nikoho nahovárať, je to z núdze cnosť, ale..i tak še dá.
Ono si ale treba uvedomiť, že streľba je z veľkej časti o psychike, a o automatizmoch. Psychiku treba trénovať tak, ako všetko ostatné a chce to veru veľa času, ktorý sa nedá bohužiaľ ničím nahradiť. Tak isto ako aj tie "automatizmy" ktoré musí mať človek nadrilované a tiež to neide samo o sebe. Ohorí sa tomu laicky, že "telo si zapamätá tú polohu" v skutočnosti ide o to, že sa povytvátajú nové nervovosvalové prepojenia a izolujú sa tým určité skupiny svalových vlákien ktoré sa kontrahujú. To už každý uverí, že sa nestane za týždeň. Mne osobne trvalo asi 3 mesiace, kým som sa naučil dokonale ohnúť ukazovák izolovaným pohybom len v jednom kĺbe aby som pri spúšťaní nestrhával inými pohybmi. A to som to cvičil x hodín denne - v škole, buse, doma pred spaním...keď sa dalo, naťahoval som gumičku ako imitáciu odporu spúšte. Nosná časť tréningu v priebehu prvého roka bol suchý tréning 3x týždenne, počas prvých mesiacov 99%.
Mám doma 200 stranovú knižku o športovej streľbe z pištole a nie je tam snáď jediné slovo o "tréningu" v poňatí slova väčšiny populácie - je tam rozobratá psychika, postoj, poloha, fyziologické pochody v tele, spúšťanie, atď atď. Aj tu musí človek najprv pochopiť čo robí a prečo to tak robí, až potom v tom môže byť dobrý, lepší, najlepší.
Každý kto s niečím začína, chce robiť hneď všetko naraz, a najmä tie najzaujímavejšie veci (začať dvojstrelmi pri prvej návšteve strelnice, robiť piruety skôr ako viem na korčuliach zabrzdiť a podobne... ). Je to prirodzené, ale tu závisí od disciplinovanosti, odhodlanosti a pevnej vôle každého, niečo dosiahnuť. Či mu ide o to aby sa pobavil na strelnici a malých súťažiach, alebo chce perspektívne za 2-3roky strieľať inú ligu a prispôsobí tomu horšie výsledky na začiatku ale bude na sebe pracovať a postupovať systematicky. Výsledky časom prídu.
Nechcem nikoho poučovať, je tu kopa ľudí, čo má odstrieľané niekoľko násobne viac ako ja, len som chcel poukázať na trocha iný aspekt a pohľad na tréning. Kto ma videl strieľať vie, že to nie je nič moc, zas na druhej strane, to čo predvádzam je natrénované mierenkou vzduchovka 10m a malorážka 50m. Nič viac nič menej. Z P1 mám ja osobne strelených možno 700 (z toho 400 na súťažiach a nie tréningoch), to tu dajú niektorí borci za 2 návštevy strelnice. Psychika, koordinácia oko-mucha-terč, nestrhávanie, dobrý úchop... väčšina z toho sa dá nasušiť, netreba hneď dvojstrely a prenášanie na 2m (medzi terčami).
Potom prídem na stretnutie západniarov, kde skončím 5. a to nemám nič natrénované (ešte keby som ten "mierenkový parkúr" strieľal s vlastnými nábojmi, bolo by to umiestenie asi iné, ale keby bolo keby...na to sa nehráme)
Záver (komu sa nechce čítať celý príspevok) : Kto chce psa biť, palicu si nájde. V našom prípade - trénovať sa dá všeličo a všelikde, len treba porozmýšľať a hlavne chcieť a vedieť čo chcem dosiahnuť. Treba mať dobré základy, na ktorých sa dá stavať hooodne vysoká stavba.
Tento príspevok som napísal z 2 dôvodov:
1, za pár dní mám štátnicu, a už sa mi strašne nechce učiť
2, lebo ma potešil tento prístup, súhlasím s ním a chcem ho podporovať :
yarco napísal:A ja by som bol veľmi nerád, keby ktokoľvek rezignoval na tréning aj z toho dôvodu, že slušnú vonkajšiu strelnicu v blízkom okolí BA nie je ľahké nájsť a z každej strany bude počúvať, že na vnútorných natrénuje leda tak mierenku (nič proti nej, je to základ streľby)
