Vz. 58 fullsize a kompakt - porovnanie
a este si zabudol spomenut pre vnutornu balistiku zasadnyi vplyv a tym bola vonkajsia teplota prostredia okolo nuly (zaislost pri svysujucej sa teplote na priebeh tlakov a ustovku nie je linearny) ovpyvnujuca ak teplotu zbrani, tak streliva, zadalsie so zbranami sa strielalo rozne, mam pocit ze s tym kompaktom aj tesne pred meraniami zatial co ten dlhy stal dost dlho oprety o drevenu zastenu, s najvyssou pravdepodobnostou tie teploty boli dost rozdielne.
-
inspiring_pare
-
inspiring_liskov
Konstruktivna debata páni 
Ehm, nejake blizsie vysvetlenie,preco sa povrch strely roztavy v hlavni by ma zaujimalo,nejaky docent odpovie ?
Ok,seriozna otazka - rozdiel v prechodovej balistike Vz58 / Kompakt ak uvazujeme,ze V0 strely je +- 2% rovnaka u oboch hlavni (spomenute merania)? Zaujima ma co urobia plyny na usti so strelou,ako je to s vyslahom a de facto ci je pomerny rozdiel v distribucii sily impulzu na piest u 58 a Kompaktu... Ak sa pytam blbo,upravte to
Ehm, nejake blizsie vysvetlenie,preco sa povrch strely roztavy v hlavni by ma zaujimalo,nejaky docent odpovie ? Ok,seriozna otazka - rozdiel v prechodovej balistike Vz58 / Kompakt ak uvazujeme,ze V0 strely je +- 2% rovnaka u oboch hlavni (spomenute merania)? Zaujima ma co urobia plyny na usti so strelou,ako je to s vyslahom a de facto ci je pomerny rozdiel v distribucii sily impulzu na piest u 58 a Kompaktu... Ak sa pytam blbo,upravte to
-
inspiring_boyd
Vyslah: vetsi, lebo tlak je vetsi. Kratsia hlaven, mensia draha strely za odbernym kanalikom = vetsi rozdiel tlakov.
Celkova sila posobiaca na piest by mala byt o nieco mensia, ale to len odhadom, nepocital som to. Ked som sa nad tym zamyslel, tak mi to prislo takto zrana ako prilis vela ratania (a odhadovania trecich koeficienov, merania odporovych koeficientov pruzin) na jednu odpoved na webfore.
Plyny na usti by tiez nemali so strelou spravit nic pozorovatelne, strela uz je davno prec ked nastava fireball.
Celkova sila posobiaca na piest by mala byt o nieco mensia, ale to len odhadom, nepocital som to. Ked som sa nad tym zamyslel, tak mi to prislo takto zrana ako prilis vela ratania (a odhadovania trecich koeficienov, merania odporovych koeficientov pruzin) na jednu odpoved na webfore.
Plyny na usti by tiez nemali so strelou spravit nic pozorovatelne, strela uz je davno prec ked nastava fireball.
-
inspiring_pare
Podla mna (never na 100%):Snypo napísal:Konstruktivna debata páni
Ok,seriozna otazka - rozdiel v prechodovej balistike Vz58 / Kompakt ak uvazujeme,ze V0 strely je +- 2% rovnaka u oboch hlavni (spomenute merania)? Zaujima ma co urobia plyny na usti so strelou,ako je to s vyslahom a de facto ci je pomerny rozdiel v distribucii sily impulzu na piest u 58 a Kompaktu... Ak sa pytam blbo,upravte to
Plyn/aerosol z horiaceho prachu v hlavni prudko stupa tlak - pri prudkom stupani tlaku a uvolnovanim z horenia sa zvysuje teplota sustavy. Pri vzduchovkach tusim povrch vyvrtu dosahuje 2500 C, pri samopale to bude urcite este viac (mysli sa okamzite rychle zahriatie povrchu vyvrtu do hlbky nejakych desatin um). Dalej do toho vstupuje aj teplota vznikajuca smykom povrchu projektilu o vyvrt - tento faktor je asi najvacsi na trenie zo spomenutych. Teplota tavenia povrchu celoplasta je o dost nizsia ako pri vyvrte a na povrchu projektilu vznika kvapalne skupenstvo, ktore v podstate maze. Jedna sa ale o tenucku vrstvu.
Ak trepem, tak napiste a zmazem
Inak plny suhlas s cubitkom.
- teplota tavenia čistého železa – 1 539 °C
- interval teplôt tavenia zliatiny s 0,4 % uhlíka – 1 460 °C až 1 502 °C
- teplota tavenia zliatiny so 4,3 % uhlíka (eutektikum) – 1 147 °C
- interval teplôt tavenia zliatiny s 6,67 % uhlíka (cementit) – 1 147 °C až 1 800 °C
to by bolo po vzduchovke pri tych 2500 °C
Mal by si viac dodrziavat co mas napisane dolu pod ciarou.